Nie viedaju, ci ładziać ciapier ułady furšety dla «biełaruskich i zamiežnych» žurnalistaŭ, ale hadoŭU niejki momant hałoŭny zavadatar viečaryny, vysoki, nu, vielmi vysoki čyn, trymajučy ŭ rukach poŭny kilišak, vyrašyŭ, tak by mović, demakratyčna čoknucca z kožnym. Zaŭvažyŭšy burbałki ŭ maim fužery, jonsiem-vosiem tamu na takim furšecie apynuŭsia i ja.
Ja voś dumaju, zhadaŭšy siońnia hety mudrahielisty žart: ci nie žartujuć ułady z nasielnictvam, kali abiacajuć adbirać u pjanych kiroŭcaŭ ich šykoŭnyja i nie vielmi aŭto?Nu, adbiaruć u
Niaŭžo ŭłady i sapraŭdy ŭpeŭnienyja ŭ tym, što tyja, chto dazvalaje sabie ŭ padpitku sadzicca za rul, tak napužajucca pahrozy zhubić aŭto, što prava ludziej na žyćcio pastaviać vyšej za svoj źniščalny idyjatyzm albo za svajo prava mocnaha — ci hrašyma, ci pasadaj, a čaściej i tym i druhim?
Nie zabyłasia jašče paskudstva, jakoje ŭčynili supracoŭniki DAI na ŭjeździe ŭi jakoje trapiła ŭ historyju pad nazvaj «žyvy ščyt». Dobra pamiataju, jak vybuchnuŭ tady internet, jak hańbili, nie tarmoziačy, udzielniki«horad-hieroj-patryjot» sa Słuckaj šašy,
Inšaje pytańnie: a ci sapraŭdy DAI zajmajecca tolki tym, da čaho pryznačana?
U 1973 ja pracavaŭ u staličnaj DAI. Ceły miesiac. Mianiaŭ, tak by mović, prafiesiju. I mahu absalutna dakładna śviedčyć: u tyja hady DAI značna bližej była da svajho pryznačeńnia, čym siońnia. Tak, jana naskroź była prasiaknuta karupcyjaj
Karaciej kažučy, DAI bajalisia, ale pavažali.
I toje, i inšaje pačało źnikać z taho momantu, kali DAI spačatku zrabili pryładaj drobnych palityčnych pravakacyj, a potym i całkam uvahnali ŭ sistemu ŭtrymańnia ŭłady. Ja navat viedaju, kali heta pačałosia — u listapadzie 1988, z razhonu pamiatnaha šeścia ŭ Kurapaty. Siarod strašydłaŭ u kaskach, z dručkami dy hazavymi bałončykami daišnikaŭ, zrazumieła, nie było. Ale zamiest taho, kab zabiaśpiečvać darožny paradak, jany adsočvali pieramiaščeńnie «varožych» aŭto, pastaŭlajučy łuchtu ŭ dakłady pierapužanych partajhienose… Darečy, ja sam trapiŭ u taki dakład praz raspaŭsiudžanuju respublikanskim DAI plotku pra toje, što źbiŭ žančynu i źbieh…
Ja nie viedaju, čamu vučać siońnia supracoŭnikaŭ DAI, ale ź pierakryćciom vulic jany spraŭlajucca kudy bolš paśpiachova, čym z zatorami. Chto z kiroŭcaŭ nie tryvaŭ z narastajučym razdražnieńniem biaździejnaść daišnikaŭ, što pavažna mieściacca ŭbaku i spakojna nazirajuć za tym, jak ciažka razychodzicca čarhovy darožny tromb?! Adnojčy ja nie vytrymaŭ, litaralna vymusiŭ adnaho ź ich stać na skryžavańni i ŭžyć žazło i śvistok…
Tolki adno vymušaje ichpa-sapraŭdnamu schamianucca — prajezd Samoha, taho, chto «dazvalaje sabie nie pić».
Jość usie padstavy mierkavać, što heta adzinaja ekstremalnaja situacyja, kali daišniki sapraŭdy viedajuć, što rabić. Padazraju, što kali b hety prajezd zdaryŭsia ŭ tuju złaščasnuju niadzielu 2 sakavika 2008 na Słuckaj šašy, to i racyi pracavali b, i patok byŭ by rasčlaniony, i sam idyjot byŭ by spynieny… Dapuščaju navat, što jon moh być spynieny z ryzykaj dla žyćcia samich daišnikaŭ, a, mahčyma, nie daj Boža, navat jaje canoj…
Ale nie, u toj viečar u Minsk viartalisia zvyčajnyja ludzi. A sa zvyčajnymi ludźmi možna rabić što zaŭhodna.
U tym liku pakłaści ich pad «tanki z Zachadu» ci zrabić mišeńniu razam z rasijskimi avijabazami.
To bok «žyvy ščyt».
«Jakaja nam sprava da vysokich ideałaŭ demakratyi, kali havorka idzie pra čałaviečaje žyćcio?!« — usklikaŭ adzin z farumčanaŭ.
Praŭda, adnak, u tym, što kali nam nasamreč niama spravy da «vysokich ideałaŭ demakratyi», to i niama anijakaj roźnicy pamiž nami i daišnikami, što padstavili ludziej pad śmiarotny ŭdar.
Pamiž nami i pjanym idyjotam, što ŭščent raźbiŭ hety ščyt.
Pamiž nami i tym, chto robić «žyvy ščyt» sa ŭsich nas.
Bo ŭsie my — čalcy taho hramadstva, dzie «vysokija ideały demakratyi» dasiul usprymajucca jak niejkaja abstrakcyja ŭ adnosinach da čałaviečaha žyćcia.
Nie, biez «vysokich ideałaŭ demakratyi» nie vybłytacca nam z DTZ, u jakoje trapiła kraina pry ŭjeździe ŭ svaju najnoŭšuju historyju.
Taki voś jaje, historyi, mudrahielisty žart.
-
Hetych prafiesij nie zamienić štučny intelekt. Biełarusy mohuć lohka atrymać takuju adukacyju ŭ Jeŭropie
-
«Temu hienacydu biełaruskaha naroda prydumali rasijanie i padsunuli heta ŭ jakaści scenaryja dla mabilizacyi biełarusaŭ»
-
Ci možna budavać Biełaruś pa-za miežami Biełarusi? Dyskutavali Jahoraŭ, Harbacki, Juhasia Kalada
Kamientary