Mierkavańni88

DTZ, u jakoje trapiła kraina

Nie viedaju, ci ładziać ciapier ułady furšety dla «biełaruskich i zamiežnych» žurnalistaŭ, ale hadoŭ siem-vosiem tamu na takim furšecie apynuŭsia i ja.
U niejki momant hałoŭny zavadatar viečaryny, vysoki, nu, vielmi vysoki čyn, trymajučy ŭ rukach poŭny kilišak, vyrašyŭ, tak by mović, demakratyčna čoknucca z kožnym. Zaŭvažyŭšy burbałki ŭ maim fužery, jon zapytalna-asudžalna pahladzieŭ ŭ vočy… «Za rulom», — patłumačyŭ ja. «U našaj krainie tolki adzin čałaviek za rulom, — adkryŭ tajamnicu vysoki čyn. — I tolki jon moža dazvolić sabie nie pić…»

Ja voś dumaju, zhadaŭšy siońnia hety mudrahielisty žart: ci nie žartujuć ułady z nasielnictvam, kali abiacajuć adbirać u pjanych kiroŭcaŭ ich šykoŭnyja i nie vielmi aŭto?
Nu, adbiaruć u taho-siaho śmiarotnuju cacku, naładziać navat pakazalny praces. I što, skončycca pjanaja vajna na biełaruskich darohach? Vajna, jakuju dziaržava vidavočna prajhrała tysiačami zhublenych žyćciaŭ.

Niaŭžo ŭłady i sapraŭdy ŭpeŭnienyja ŭ tym, što tyja, chto dazvalaje sabie ŭ padpitku sadzicca za rul, tak napužajucca pahrozy zhubić aŭto, što prava ludziej na žyćcio pastaviać vyšej za svoj źniščalny idyjatyzm albo za svajo prava mocnaha — ci hrašyma, ci pasadaj, a čaściej i tym i druhim?

Nie zabyłasia jašče paskudstva, jakoje ŭčynili supracoŭniki DAI na ŭjeździe ŭ «horad-hieroj-patryjot» sa Słuckaj šašy,
i jakoje trapiła ŭ historyju pad nazvaj «žyvy ščyt». Dobra pamiataju, jak vybuchnuŭ tady internet, jak hańbili, nie tarmoziačy, udzielniki internet-forumaŭ usich biez razboru supracoŭnikaŭ DAI. Ja nie padzialaju takoha źnievažalnaha pafasu. U daišnikaŭ niebiaśpiečnaja praca, i chacia nie ŭsie jany vykonvajuć jaje hodna, padstavaj hamuzam prybivać ich da haniebnaha słupa heta słužyć nie moža. Jak nie moža słužyć padstavaj tamu i šmathadovaja vajna pamiž daišnikami i kiroŭcami, padobnaja na vajnu palaŭničych z vaŭkami. «Biełaruskaja DAI vychodzić na palavańnie» — zahałovak čarhovaha paviedamleńnia… Na žal, voŭčaje biaźmiežža na darohach tolki ŭzmacniajecca, i supraćpastavić jamu akramia ŭłasnaj kultury, pilnaha voka i prafiesijnaści DAI, siońnia niama čaho.

Inšaje pytańnie: a ci sapraŭdy DAI zajmajecca tolki tym, da čaho pryznačana?

U 1973 ja pracavaŭ u staličnaj DAI. Ceły miesiac. Mianiaŭ, tak by mović, prafiesiju. I mahu absalutna dakładna śviedčyć: u tyja hady DAI značna bližej była da svajho pryznačeńnia, čym siońnia. Tak, jana naskroź była prasiaknuta karupcyjaj pa-saviecku, tak, i tady ŭ jaje adnosinach z kiroŭcami pieravažaŭ kazarmavy styl. Ale jana zajmałasia svajoj aŭtainśpiektarskaj spravaj, jak taho patrabavała tahačasnaja intensiŭnaść ruchu. Tym bolš, što pjań na vialikija darohi nie pnułasia. A ŭ cišyni prasiołkaŭ niejki rajkamaŭski sakratarčyk zaŭsiody byŭ pad apiekaj DAI.

Karaciej kažučy, DAI bajalisia, ale pavažali.

I toje, i inšaje pačało źnikać z taho momantu, kali DAI spačatku zrabili pryładaj drobnych palityčnych pravakacyj, a potym i całkam uvahnali ŭ sistemu ŭtrymańnia ŭłady. Ja navat viedaju, kali heta pačałosia — u listapadzie 1988, z razhonu pamiatnaha šeścia ŭ Kurapaty. Siarod strašydłaŭ u kaskach, z dručkami dy hazavymi bałončykami daišnikaŭ, zrazumieła, nie było. Ale zamiest taho, kab zabiaśpiečvać darožny paradak, jany adsočvali pieramiaščeńnie «varožych» aŭto, pastaŭlajučy łuchtu ŭ dakłady pierapužanych partajhienose… Darečy, ja sam trapiŭ u taki dakład praz raspaŭsiudžanuju respublikanskim DAI plotku pra toje, što źbiŭ žančynu i źbieh…

Ja nie viedaju, čamu vučać siońnia supracoŭnikaŭ DAI, ale ź pierakryćciom vulic jany spraŭlajucca kudy bolš paśpiachova, čym z zatorami. Chto z kiroŭcaŭ nie tryvaŭ z narastajučym razdražnieńniem biaździejnaść daišnikaŭ, što pavažna mieściacca ŭbaku i spakojna nazirajuć za tym, jak ciažka razychodzicca čarhovy darožny tromb?! Adnojčy ja nie vytrymaŭ, litaralna vymusiŭ adnaho ź ich stać na skryžavańni i ŭžyć žazło i śvistok…

Tolki adno vymušaje ich pa-sapraŭdnamu schamianucca — prajezd Samoha, taho, chto «dazvalaje sabie nie pić».

Jość usie padstavy mierkavać, što heta adzinaja ekstremalnaja situacyja, kali daišniki sapraŭdy viedajuć, što rabić. Padazraju, što kali b hety prajezd zdaryŭsia ŭ tuju złaščasnuju niadzielu 2 sakavika 2008 na Słuckaj šašy, to i racyi pracavali b, i patok byŭ by rasčlaniony, i sam idyjot byŭ by spynieny… Dapuščaju navat, što jon moh być spynieny z ryzykaj dla žyćcia samich daišnikaŭ, a, mahčyma, nie daj Boža, navat jaje canoj…

Ale nie, u toj viečar u Minsk viartalisia zvyčajnyja ludzi. A sa zvyčajnymi ludźmi možna rabić što zaŭhodna.

U tym liku pakłaści ich pad «tanki z Zachadu» ci zrabić mišeńniu razam z rasijskimi avijabazami.

To bok «žyvy ščyt».

«Jakaja nam sprava da vysokich ideałaŭ demakratyi, kali havorka idzie pra čałaviečaje žyćcio?!« — usklikaŭ adzin z farumčanaŭ.

Praŭda, adnak, u tym, što kali nam nasamreč niama spravy da «vysokich ideałaŭ demakratyi», to i niama anijakaj roźnicy pamiž nami i daišnikami, što padstavili ludziej pad śmiarotny ŭdar.

Pamiž nami i pjanym idyjotam, što ŭščent raźbiŭ hety ščyt.

Pamiž nami i tym, chto robić «žyvy ščyt» sa ŭsich nas.

Bo ŭsie my — čalcy taho hramadstva, dzie «vysokija ideały demakratyi» dasiul usprymajucca jak niejkaja abstrakcyja ŭ adnosinach da čałaviečaha žyćcia.

Nie, biez «vysokich ideałaŭ demakratyi» nie vybłytacca nam z DTZ, u jakoje trapiła kraina pry ŭjeździe ŭ svaju najnoŭšuju historyju.

Taki voś jaje, historyi, mudrahielisty žart.

Kamientary8

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Jak siońnia žyvuć Kuźniečyki, jakija amal dva hady chavalisia ŭ pasolstvie Šviecyi, kab nie trapić u kipciury siłavikoŭ?3

Jak siońnia žyvuć Kuźniečyki, jakija amal dva hady chavalisia ŭ pasolstvie Šviecyi, kab nie trapić u kipciury siłavikoŭ?

Usie naviny →
Usie naviny

MZS Litvy nakiravała Biełarusi notu pratestu z-za rasijskaha drona

«Heta chleb ci klej?»: žycharka Baranavičaŭ aburyłasia jakaściu pradukcyi chlebazavoda9

Trybuna stadyjona budučaha supiernika minskaha «Dynama» ŭ jeŭrakubkach nazvana ŭ honar futbalista, jaki pamior padčas matča

Adkaznaść za zabojstva pałkoŭnika SBU Varoniča ŭ Kijevie ŭziała na siabie nieanacysckaja hrupoŭka «Baza»3

«Ja nie bačyŭ ničoha takoha»: jak lalki Labubu prynieśli šalony prybytak3

Minskaje «Dynama» vylecieła z kvalifikacyi Lihi čempijonaŭ u pieršym raŭndzie2

Biełaruskija mytniki adkazali na skarhi adnosna doŭhaha afarmleńnia na miažy2

Siryjskija ŭłady i druzy damovilisia pra spynieńnie ahniu6

U centry Minska proci načy vystraiłasia vializnaja čarha ludziej, niekatoryja ŭ pižamach VIDEA4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Jak siońnia žyvuć Kuźniečyki, jakija amal dva hady chavalisia ŭ pasolstvie Šviecyi, kab nie trapić u kipciury siłavikoŭ?3

Jak siońnia žyvuć Kuźniečyki, jakija amal dva hady chavalisia ŭ pasolstvie Šviecyi, kab nie trapić u kipciury siłavikoŭ?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić