Apytańnie hazety «Svaboda».
Stanisłaŭ Šuškievič, pieršy kiraŭnik Respubliki Biełarusi:
«Razumnaja ŭłada nie pavinna rabić takich zachadaŭ»
Ja liču, što razumnaja ŭłada nie pavinna šukać šlachi da takoha padychodu. Možna havaryć, što peŭnyja rehijony Polščy, peŭnyja rehijony Rasiei, peŭnyja rehijony Litvy bolš biełaruskija, čym adpaviedna polskija, rasiejskija j litoŭskija. Treba padyści tak, kab polskaja mienšaść nie adčuvała siabie drena ŭ Biełarusi, ci biełaruskaja mienšaść — u Polščy i hetak dalej. A terytaryjalnyja pretenzii piarečać mižnarodnym pahadnieńniam, padpisanym Biełarusiaj. Jany piarečać zdarovamu sensu. Pahladziecie, što zaraz robicca z Kosava. (Farmalna — aŭtanomny kraj na terytoryi Serbii, u jakim pieravažaje albanskaje nasielnictva — red.) Śviet padzialiŭsia na dźvie častki vakoł hetaha pytańnia. Mnoha dokazaŭ za toje, što Kosava pavinna być samastojnym, i nia mienš dokazaŭ taho, što novaj dziaržavy nie pavinna być. Ja z hetaj prablemaj sutyknuŭsia j šmat havaryŭ na hetuju temu z surjoznymi palitykami. I jak čałaviek, jaki ličyć, u peŭnym sensie, Biełaruś pakryŭdžanaj u mnohich adnosinach, ja b ustrymaŭsia ad takich zachadaŭ. Tamu što ničoha dobraha jany tym biełarusam, jakija žyvuć pa‑za miežami Biełarusi, nie pryniasuć.
***
Kanstancin, menedžer:
«Pretenzii mohuć być z boku susiedziaŭ»
Miensk nijakich terytaryjalnych pretenzijaŭ ni da jakich susiedziaŭ vystaŭlać nia moža. Tamu što hetaja kraina nijakaha dačynieńnia da etničnych miežaŭ biełarusaŭ, ci da histaryčnych miežaŭ Vialikaha Kniastva, na žal, nia maje. Bolš lahičnymi vyhladali b terytaryjalnyja pretenzii z boku susiedziaŭ da Biełarusi. Naŭhardukas (tak litoŭcy nazyvajuć Navahradak), Homiel… Pra palakaŭ uvohule niama čaho kazać. Da hetaje pary biełaruskija harady nosiać polskija nazvy, uklučna sa stalicaj. I biełarusy hetym zadavolenyja całkam. Toj krainy, jakaja moža pretendavać na etničnyja miežy biełaruskamoŭnych, takoj krainy siońnia prosta nie isnuje.
***
Aleś Michalevič, partyja BNF:
«Vyklučać ničoha nielha»
Vyklučać u historyi ničoha nielha. Niemahčyma. Pry ciapierašniaj sytuacyi nieparušnaści miežaŭ u Eŭropie heta vielmi ciažka sabie ŭjavić. Ale nikoli nieviadoma, što budzie dalej. Naprykład, jak budzie vyrašana pytańnie z Kosava. Tak što ŭ perspektyvie heta mahčyma. Tym bolš, ja absalutna pierakanany, što Rasieja, jak lubaja imperyja, rana ci pozna pierastanie isnavać.
***
Juraś, student:
«U budučyni daviadziecca stavić takoje pytańnie»
Pakul budzie žyć biełaruskaja nacyja — da taje pary budzie žyć pamiać pra staradaŭnija biełaruskija miežy. I nikoli Vilnia dla biełarusaŭ nia stanie Vilniusam. Jak i Smalensk ź Biełastokam nia buduć usprymacca jak histaryčna nie biełaruskija. Tamu ŭ budučyni narmalnym biełaruskim palitykam, mahčyma, u miežach Eŭraźviazu, ale daviadziecca stavić hetaje pytańnie.
***
Mikoła Statkievič, palityk:
«Režym zdolny na nieadekvatnyja kroki»
Biezumoŭna, terytaryjalnyja pretenzii z boku ŭładaŭ RB całkam mahčymyja. Tamu što biednyja, aŭtarytarnyja, niedemakratyčnyja režymy, jany niepradkazalnyja. Jany zdolnyja na samyja nieadekvatnyja kroki. Vaźmicie prykład Paŭnočnaj Karei. Dziela taho, kab vybić niekalki dziasiatkaŭ tysiač ton naftapraduktaŭ i niekalki tysiač ton rysu, jany hatovyja šantažavać uvieś śviet jadziernaj bombaj. Tak i siońniašniaja biełaruskaja ŭłada. Jak tolki skončycca, a jana ŭžo skančajecca, chalava za košt tannych nafty j hazu, biez čaho naš kałhas nia moža, biezumoŭna, isnavać, dyk ułady pačnuć kraści čužuju syravinu, padmanvać, kryŭdavać na susieda. A potym, jak buduć złoŭlenyja za ruku, albo im nie padaduć miłaścinu, dyk buduć kazać: voś, maŭlaŭ, jany nam sami zavinavacilisia, bo jany ŭ nas Smalensk zabrali. A hetym — fihu, bo Vilniu ŭ nas adrezali ź Biełastokam. I hetak dalej. Ja ŭpeŭnieny, što my heta ŭsio pačujem. Zianon Paźniak budzie adpačyvać.
***
Volha, nastaŭnica:
«Ujavić sabie takoje śmiešna»
Heta moža być tolki na ŭzroŭni bałbatni na mitynhach. Ale nie na aficyjnym uzroŭni. Bo tolki ŭjavić hetuju sytuacyju — stanovicca śmiešna. Biełaruś vystavić ultymatum krainam Eŭraźviazu? Ci svajoj sajuźnicy Rasiei? Ujaŭlaju, kolki budzie śmiechu pa abodva baki hetaj «pryfrantavoj miažy».
***
Valancin Akudovič, filozaf:
«Zblefavać miensk moža»
Pačniem z taho, što histaryčny čas — vialiki čas. I nichto z nas napierad nia moža viedać, jakaja budzie rola j miesca Biełarusi, skažam, praź piaćdziasiat hadoŭ. I ci ŭrad taje Biełarusi nie zhadaje svajo histaryčnaje minułaje dziela ŭmacavańnia svajoj pazycyi ŭ toj dalokaj sučasnaści abo ź niejkimi inšymi metami. Što da siońniašniaj sytuacyi, to pytańnie terytaryjalnych pretenzijaŭ u Eŭropie, jak byccam, było kančatkova źniataje tym znakamitym Chielsinskim pahadnieńniem, kali ŭsie kiraŭniki dziaržavaŭ padpisali peŭnyja dakumenty ab tym, što terytaryjalnych pytańniaŭ u Eŭropie nichto ni da koha nia budzie vystaŭlać. Praŭda, raspad Savieckaha Sajuzu hetaje Chielsinskaje pahadnieńnie całkam abiasceniŭ. Usie tady byli zadavolenyja, što imperyja zła rassypajecca. Tak što, pahadnieńni pahadnieńniami, a ŭ historyi ŭsio moža być. Ale siońnia, chutčej za ŭsio, nivodny surjozny palityk nia vystupić z terytaryjalnymi pretenzijami. Heta tyčycca tym bolš Biełarusi. Biełarusi ŭ siońniašniaj sytuacyi tolki nie chapała kanfliktu suśvietnaha maštabu. Chacia, ja nie vyklučaju, što zblefavać na hetym, dziela niejkich metaŭ, aficyjny Miensk moža. Kali budzie krytyčnaja sytuacyja, kali sytuacyja budzie dla ŭłady paharšacca, to na hetuju kartu jana moža pastavić. Ale nie ŭsurjoz. Nielha raźličvać na toje, što niechta štości addaść. Tearetyčnuju mahčymaść ja b nie vyklučaŭ, ale heta małavierahodna.
-
Fiaduta — Kaleśnikavaj: Mašańka, ci viarniciesia na Miesiac, ci nie vučycie žyć tych, chto stamiŭsia nabivać huzy ad čarhovaha nastupańnia na hrabli
-
Minsku treba vydušyć ź siabie pravincyjnaść i viarnuć nachabstva i blask Vialikaha Horada
-
Kamu jašče što moža stać treba «dla nacyjanalnaj biaśpieki» i jak tut być Biełarusi
Kamientary