Pryvatny «Teatr Č» pačaŭ svaju dziejnaść viasnoj minułaha hoda.
Tady litoŭski režysior Ramunie Kudzmanajte pastaviła ŭ Minsku «Dziady» – kultavuju paemu Adama Mickieviča. Ciapier
stała viadoma pra nastupny prajekt «Teatra Č». Heta śpiektakl «Smutak Satany» pavodle mistyčnaha ramana anhlijskaj piśmieńnicy Maryi Kareli. Śpiecyjalna dla pastanoŭki jaho pierakłali na biełaruskuju movu.
Tvor, napisany ŭ 1895 hodzie, raskazvaje pra talenavitaha piśmieńnika Džefry Tempiestie, jaki žyvie ŭ halečy. Bahaty kniaź-fiłantrop uvodzić tvorcu ŭ vyšejšyja koły i daje šmat hrošaj. Piśmieńnik stanovicca bahatym snobam, ale tak i nie atrymlivaje litaraturnaha pryznańnia. A kali sprabuje apamiatacca, užo pozna.
Stavić «Smutak Satany» budzie Ramunie Kudzmanajte.
Na jaje dumku, u tvory Kareli idzie havorka pra viečnyja kaštoŭnaści, jakija ŭ naš čas hublajuć značnaść. «Relihija sychodzić z našaha žyćcia. Ludzi ŭžo nie słuchajuć zapaviety», – kaža Kudzmanajcie. Ale jana
padkreślivaje, što pastanoŭka budzie nie pra Litvu, nie pra Rasiju, a pra Biełaruś. «Kali b ja staviła «Smutak Satany» ŭ Litvie, rabiła b heta pa-inšamu».
Da ŭdziełu ŭ pastanoŭcy płanujuć zaprasić tych ža akcioraŭ, jakija ŭdzielničali ŭ «Dziadach». Siarod ich byli kupałaŭcy Raman Padalaka, Alaksandr Małčanaŭ, Śviatłana Anikiej, Zoja Biełachvościk, a taksama ich kalehi ź inšych teatraŭ.
Niekalki vykanaŭcaŭ byli adabranyja praz kastynh.
U sacyjalnych sietkach teatr zaprašaŭ da ŭdziełu «akcioraŭ: dziaŭčat madelnaj źniešnaści, mužčyn atletyčnaha ciełaskładu va ŭzroście ad 30 da 50 hadoŭ, a taksama žančyn i mužčyn va ŭzroście ad 55 hadoŭ».
Premjera śpiektakla papiarednie zapłanavana na vosień 2014 hoda.
-
U Homielskim dramatyčnym teatry — kadravyja čystki. Znoŭ praz «palityku»
-
«Budzie śmiešna i baluča»: «Kupałaŭcy» prezientujuć zaŭtra novy śpiektakl. U hałoŭnych rolach — Manajeŭ, Biełachvościk, Harcujeva
-
«Rašeńnie pryjšło zvonku». Što adbyvajecca ŭ viciebskim teatry, dzie ŭ śpiektakli prahučała «Žyvie Fłandryja!» i pačałasia čarada zvalnieńniaŭ?
Kamientary