Siaredniestatystyčny biełarus siaredniaha ŭzrostu maje ad troch da siami chraničnych zachvorvańniaŭ, śviedčać vyniki sacyjałahičnych daśledavańniaŭ, praviedzienych Respublikanskim navukova-praktyčnym centram «Kardyjałohija».
Vyniki daśledavańnia na pres-kanfierencyi 15 lipienia ŭ Minsku pradstaviŭ dyrektar centra Alaksandr Mročak.
Pavodle jaho słoŭ, 47% biełarusaŭ «zajmajucca samalačeńniem» svaich zachvorvańniaŭ. Tolki 8% žycharoŭ krainy źviartajucca da śpiecyjalistaŭ pa pytańniach prafiłaktyki chvarob sistemy krovazvarotu, pry chranizacyi zachvorvańniaŭ za miedycynskaj dapamohaj źviartajucca 57% biełarusaŭ. Bolš za 45% pacyjentaŭ, jakija pastupajuć z vostrym infarktam mijakarda, źviarnulisia za dapamohaj praz 12 i bolš hadzin ad pačatku zachvorvańnia, 50% pacyjentaŭ — nie vykonvajuć lačebnych naznačeńniaŭ.
Pry hetym Mročak adznačyŭ, što ŭ krainie isnuje prablema infarmavańnia nasielnictva ab prablemach zdaroŭja. «Startavała prahrama, jakuju my inicyjavali, pa prafiłaktycy vostraha karanarnaha sindromu, kab nie dapuskać čałavieka da infarktu mijakarda, akazvać dapamohu svoječasova, stentyravać jaho, kali raźvivajucca pieršyja prykmiety. Ale čałaviek pavinien viedać, što jon pavinien adrazu ž źviarnucca pa dapamohu, inakš praz 12 hadzin užo sensu niama — raźvivajecca infarkt mijakarda», — skazaŭ Mročak.
Śpiecyjalist dadaŭ, što nastupstvami infarktu mijakarda mohuć być albo raptoŭnaja śmierć, albo chranizacyja zachvorvańnia i raźvićcio sardečnaj niedastatkovaści, što, u svaju čarhu, taksama pryvodzić da śmierci pacyjenta.
Pa słovach Mročaka, u Ministerstvie achovy zdaroŭja abmiarkoŭvajecca pytańnie ab pryniaćci novaj prahramy baraćby ź nieinfiekcyjnymi zachvorvańniami, nakiravanaj u tym liku i na ich prafiłaktyku.
Akramia taho, Alaksandr Mročak paviedamiŭ, što bolš čym u 40% vypadkaŭ śmierć u pracazdolnym uzroście ad chvarob sistemy krovazvarotu (BSK) zdarajecca ŭ ludziej sa škodnymi zvyčkami.
Pavodle jaho słoŭ, 52,6% pacyjentaŭ, jakija pamierli ad chvarob sistemy krovazvarotu ŭ 2013 hodzie, kuryli, 41,9% — złoŭžyvali ałkaholem. Pry hetym śpiecyjalist adznačyŭ, što raspaŭsiudžanaść kureńnia siarod mužčyn była ŭ 3,6 razy vyšej, čym siarod žančyn, złoŭžyvańni ałkaholem — u 1,7 razy.
Siarod inšych faktaraŭ ryzyki adznačalisia taksama arteryjalnaja hipiertenzija — u 41,2% pamierłych, hipierchalesteryniamija — 14,9%, zališniaja masa cieła — 14,4%, cukrovy dyjabiet — 8.3%.
«Zdavałasia b, užo askomu nabili, kali havorym ab pytańniach, źviazanych z kureńniem, ałkahalizmam, zališniaj masaj cieła, arteryjalnaj hipiertenzijaj, ale, na vialiki žal, uzrovień ich vysoki i praciahvaje raści», — padkreśliŭ Mročak.
Pavodle jaho słoŭ, asnoŭnaj pryčynaj śmiarotnaści ad chvarob sistemy krovazvarotu źjaŭlajecca «adsutnaść u bolšaści nasielnictva matyvacyi da zachavańnia zdarovaha ładu žyćcia i adkaznaści za stan ułasnaha zdaroŭja».
Śpiecyjalist adznačyŭ, što za apošnija 15 hadoŭ śmiarotnaść ad chvarob sistemy krovazvarotu ŭ Biełarusi «mieła roznuju dynamiku» i ŭ peŭny pieryjad dasiahała 810 vypadkaŭ na 100 tysiač nasielnictva. «Ale pastupova, z 2005 pa 2013 hady, my źnizili śmiarotnaść ad chvarob sistemy krovazvarotu da 700,3 vypadkaŭ na 100 tysiač nasielnictva», — skazaŭ jon.
U 2013 hodzie, pavodle jaho słoŭ, śmiarotnaść ad chvarob sistemy krovazvarotu ŭ pracazdolnym uzroście źniziŭsia na 3,5%. U ciapierašni čas najbolš vysokim ŭzrovień śmiarotnaści ad BSK zastajecca ŭ Minskaj, Viciebskaj i Homielskaj abłaściach, najbolš nizkim — u Minsku.
Kamientary