Hramadstva11

Minadukacyi prosić baćkoŭ nie stvarać ažyjataž vakoł padrychtoŭki da navučalnaha hoda

Ministerstva adukacyi Biełarusi źviartajecca da baćkoŭ z prośbaj nie stvarać ažyjataž vakoł padrychtoŭki da školnaha siezona. Ab hetym zajaviŭ siońnia namieśnik ministra adukacyi Vasil Budkievič, naviedvajučy mahaziny Minska i staličnaha rehijona i znajomiačysia z arhanizacyjaj handlu školnymi tavarami.

«My źviartajemsia da baćkoŭ i prosim nie stvarać ažyjataž, tamu što niejkaha deficytu niama. Spakojna kuplajem, adziavajem, rychtujem vučniaŭ da škoły», — skazaŭ Vasil Budkievič.

Pavodle jaho słoŭ, Minadukacyi pa-raniejšamu padtrymlivaje dziełavy styl adzieńnia dla školnikaŭ. «My ličym, što ciapier vučyć i vychoŭvaje nie tolki nastaŭnik, nie tolki vučebnyja pradmiety, ale i toje adzieńnie, jakoje nosiać našy dzieci. Jano pavinna być zručnaje, kamfortnaje, adpaviadać usim sučasnym patrabavańniam. Toje, što siońnia tak šyroka pradstaŭlena pradukcyja mienavita biełaruskich pradpryjemstvaŭ, nas vielmi raduje», — padkreśliŭ namieśnik ministra.

Taksama Vasil Budkievič adznačyŭ novyja formy raboty z pakupnikami, jakija prapanujuć handlovyja abjekty. «Heta vielmi važna, kali jość peŭnaja sistema skidak, bonusaŭ, pravodziacca łatarei dla taho, kab padtrymać i pryvabić klijenta», — ličyć jon.

Tak, u metach akazańnia padtrymki nasielnictvu handlovyja arhanizacyi pravodziać roznyja akcyi sacyjalnaj nakiravanaści, jakija praduhledžvajuć prodaž tavaraŭ školnaha asartymientu ŭ rasterminoŭku i kredyt, pradastaŭleńnie skidak šmatdzietnym siemjam, siemjam, jakija vychoŭvajuć dziaciej-invalidaŭ, adzinokim maci i inšym ilhotnym katehoryjam. Pa rekamiendacyi Ministerstva handlu prymianiajucca minimalnyja handlovyja nadbaŭki, dziakujučy čamu źnižajucca ceny. Taksama pry kupli tavaraŭ školnaha asartymientu ŭručajuć padarunki i pryzy.

«Vytvorcy ŭsio bolš i bolš prysłuchoŭvajucca nie tolki da mierkavańnia prafiesijanałaŭ, ale i da nas, tak skažam, nie śpiecyjalistaŭ. My havorym pra toje, što pavinna być bolš naturalnych tkanin, što treba raznastaić koleravuju hamu. Pry hetym chaču adznačyć sapraŭdy vialikaje prapanavańnie, pryčym nie tolki ŭ dziaržaŭnym handli, ale i ŭ cełym», — adznačyŭ Vasil Budkievič.

Usiaho ŭ hetym hodzie asartymientnyja kalekcyi adzieńnia dla dziaŭčynak naličvajuć bolš jak 260 madelej (kamplekty i sarafany, sukienki, štany i spadnicy, pinžaki i kamizelki), dla chłopčykaŭ — 220 madelej (kaściumy i kamplekty, pinžaki i kamizelki, štany i kašuli).

 

Kamientary1

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Žurnalist Ihar Karniej raskazaŭ pra zdymki dla prapahandysckaha filma i niečakanuju sustreču ź Dziarždepam padčas źniavoleńnia

Žurnalist Ihar Karniej raskazaŭ pra zdymki dla prapahandysckaha filma i niečakanuju sustreču ź Dziarždepam padčas źniavoleńnia

Usie naviny →
Usie naviny

Śpiecsłužby sprabujuć skraści akaŭnty biełarusaŭ, prapanujučy pahladzieć strym sustrečy ź Cichanoŭskim

Na mitynhu ŭ Vilni zatrymali pravakatara. A Cichanoŭski zajaviŭ pra namier dabivacca sustrečy ź Zialenskim39

Cichanoŭski raskazaŭ, što praciahvaje stračvać vahu9

Na Paleśsi zafiksavali tarnada

Na mitynh u Vilni pryjšoŭ pravakatar Śviatasłaŭ, jaki staŭ skandavać Cichanoŭskim «Hańba»

Cichanoŭski raskazaŭ pra strašnyja ŭmovy, u jakich siadzić Statkievič6

Na akcyju Cichanoŭskich u Vilni prynieśli płakat «Siarhiej — džentlmien»1

Partyju «Biełaja Ruś» uznačaliła Volha Čamadanava15

Varona raźbiła škło aŭtamabila ŭ Hrodnie

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Žurnalist Ihar Karniej raskazaŭ pra zdymki dla prapahandysckaha filma i niečakanuju sustreču ź Dziarždepam padčas źniavoleńnia

Žurnalist Ihar Karniej raskazaŭ pra zdymki dla prapahandysckaha filma i niečakanuju sustreču ź Dziarždepam padčas źniavoleńnia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić