Hramadstva66

U Vilni adbyvajecca kanfierencyja «Biełaruski EHU: paśla 10 hadoŭ u Litvie»

U Vilni zaviaršyŭsia pieršy dzień kanfierencyi «Biełaruski EHU: paśla 10 hadoŭ u Litvie». Jana pryśviečanaja vybaram rektara i budučyni ŭniviersiteta.

Siarod prysutnych — kandydaty ŭ rektary EHU Alaksandr Milinkievič, litoviec Daryjus Udrys, Taćciana Ščytcova. Akramia taho — vypuskniki i lektary ŭniviersiteta.

Jak adznačajuć amal usie śpikiery, prajekt biełaruskaj VNU ŭ Jeŭropie siońnia znachodzicca ŭ hłybokim kryzisie i patrabuje reformaŭ.

Prykład asnoŭnych prablemaŭ trapna abaznačyŭ były student EHU Kirył Atamančyk, aburyŭšysia vielizarnym administracyjnym štatam i strataj častkaj vykładčykaŭ razumieńnia mety ŭniviersiteta.

— My vyžyli za hetyja 10 hadoŭ, ale nie stali paśpiachovymi, — skazała kandydatka na pasadu rektara Taćciana Ščytcova, — za hety čas univiersitet amal zhubiŭ kantakty z hramadskimi i kulturnickimi arhanizacyjami ŭnutry Biełarusi, ź niezaležnymi ŚMI.

Uzhadvajučy miedyi, Taćciana Ščytcova ŭskosna abvinavaciła žurnalistaŭ u insinuacyjach dy raspaŭsiudzie čutak. Pry hetym jana padkreśliła, što pry ŭsich ciažkaściach univiersitet nie zhubiŭ identyčnaści: siońnia 95% studentaŭ EHU źjaŭlajucca biełarusami, bolšaść vykładčykaŭ — taksama.

Alaksandr Milinkievič u svaju čarhu paraŭnaŭ siabie z antykryzisnym mieniedžaram i zrabiŭ akcent na vyznačeńni paniaćcia «biełaruskaść».

Pavodle Milinkieviča, EHU pavinien stać bazaju dla jadnańnia ŭsich biełaruskich intelektuałaŭ, jakija atrymali jeŭrapiejskuju adukacyju, pradstaŭlajuć prafiesijnuju kaštoŭnaść i mahli b pracavać na Biełaruś i da taho, pakul u krainie «adbuducca palityčnyja źmieny».

— Pry hetym nielha rabić ź EHU niejkaje «biełaruskaje hieta» i padyhryvać biełaruskim uładam, stvarajučy mif «apazicyjnaj» VNU. — skazaŭ Alaksandr Milinkievič. — Pry pracaŭładkavańni ŭnutry dziaržavy na čałavieku nie pavinien stajać cetlik «apazicyjaniera».

Padčas vystupu Daryjusa Udrysa, uźnikli niazručnaści — nie ŭsie prysutnyja całkam razumieli śpikiera, jaki nie vałodaje ni biełaruskaj, ni rasijskaj movami. Pry hetym Udrys adznačyŭ, što jon šakavany sistemaj kiravańnia ŭ EHU.

— Adnyja kažuć — my vydatkoŭvajem šmat hrošaj, inšyja kažuć — my vydatkoŭvajem mała hrošaj. Nam patrebny kansiensus i razumieńnie taho, što treba rabić dalej. Ale ja hodny mieniedžar, — zapeŭniŭ aŭdytoryju Daryjus.

Što da pytańnia zachavańnia biełaruskaści ŭniviersiteta, pazicyja kandydata-litoŭca padałasia nie zusim zrazumiełaj.

Ahulny lejtmatyŭ kanfierencyi — adčuvańnie patreby ŭ reformach.

Udzielniki nie adnojčy kanstatavali toje, što EHU pakrysie pierastaje pracavać na ŭnutrybiełaruskija patreby, pieratvarajučysia ź biełaruskaha ŭniviersiteta ŭ Jeŭropie ŭ bolš kasmapalityčny prajekt. U dadatak da hetaha — słaby mieniedžmient i niaspynnyja skandały, jakija pieraśledujuć navučalnuju ŭstanovu ź minułaha hodu.

Šlachi vyrašeńnia abaznačanych prablemaŭ bačacca ŭsim kandydatam ŭ rektary pa-roznamu, ale ŭ adnym jany salidarnyja: paśla reformaŭ EHU musić pryvabić najbolš pierśpiektyŭnuju biełaruskuju moładź i stać prytułkam dla vykinutych z ajčynnych univiersitetaŭ vykładčykaŭ.

Kanfierencyja praciahniecca ŭ subotu.

Kamientary6

Ciapier čytajuć

«Tok» ź Sieviaryncam: pra znajomstva ź Cichanoŭskim, prychod Kaleśnikavaj, staŭleńnie da Babaryki i pretenzii Zianona Paźniaka14

«Tok» ź Sieviaryncam: pra znajomstva ź Cichanoŭskim, prychod Kaleśnikavaj, staŭleńnie da Babaryki i pretenzii Zianona Paźniaka

Usie naviny →
Usie naviny

Tramp addaŭ zahad ab naniasieńni ŭdaraŭ pa celach unutry Vieniesueły, uklučajučy vajskovyja abjekty2

Zialenski zdymaje z pasady hienierała, jaki praklaŭ svajho biełaruskaha kalehu i pieradaŭ tamu 30 srebranikaŭ7

ZŠA nanieśli ŭdar pa stalicy Vieniesueły Karakasie51

Sieviaryniec pra svaju historyju kachańnia: Heta nietypova dla siońniašniaha śvietu1

Maksim Znak napisaŭ pieršy post paśla vyzvaleńnia: «Ja viarnuŭsia»2

Jašče adzin biełaruski futbalist budzie hulać u Partuhalii1

Ekśpierty dali prahnoz kursu dalara na 2026 hod1

Voś jakija madeli aŭtamabilaŭ pierastajuć vypuskać. Troch asabliva škada12

Jakaja kraina najbolš zaležyć ad pryrodnych resursaŭ?2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Tok» ź Sieviaryncam: pra znajomstva ź Cichanoŭskim, prychod Kaleśnikavaj, staŭleńnie da Babaryki i pretenzii Zianona Paźniaka14

«Tok» ź Sieviaryncam: pra znajomstva ź Cichanoŭskim, prychod Kaleśnikavaj, staŭleńnie da Babaryki i pretenzii Zianona Paźniaka

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić