Prezident Jeŭraparłamienta sustreŭsia ź biełaruskaj apazicyjaj
«My ŭvažajem Mikałaja Statkieviča hierojem», — skazaŭ Marcin Šulc.

Delehacyja biełaruskaj apazicyi była pryniataja na vyšejšym uzroŭni ŭ Jeŭraparłamiencie napiaredadni samitu «Uschodniaha partniorstva» ŭ Ryzie.
Pieršy kiraŭnik niezaležnaj Biełarusi Stanisłaŭ Šuškievič, lidar hramadzianskaj kampanii «Jeŭrapiejskaja Biełaruś»Andrej Sańnikaŭ, žonka palitviaźnia, byłoha kandydata ŭ prezidenty Mikałaja Statkieviča Maryna Adamovič i hałoŭnaja redaktarka charter97.org Natalla Radzina 19 maja sustrelisia z Prezidentam Jeŭrapiejskaha Parłamienta Marcinam Šulcam, staršyniom Kamiteta zamiežnych spraŭ Elmaram Brokam, kiraŭnikom delehacyi Biełarusi Bahdanam Zdrajeŭskim i staršyniom partyi «Sajuz Ajčyny — chryścijanskija demakraty Litvy» (SA — CHDŁ), jeŭradeputatam Habryelusam Łandsberhisam.
Udzielniki biełaruskaj delehacyi źviarnuli ŭvahu kiraŭnikoŭ Jeŭraparłamienta na situacyju z palitviaźniami, što paharšajecca, pahrozu błakavańnia internet-sajtaŭ u Biełarusi, represii suprać hramadzianskaj supolnaści i žurnalistaŭ, bieśpierapynnyja aryšty aktyvistaŭ apazicyi.
«Hałoŭnaj metaj našych sustreč była zaniepakojenaść tym, što źmianieńnie palityki Jeŭraźviazu pryviało da paharšeńnia situacyi z pravami čałavieka ŭ Biełarusi. Siońnia Jeŭraźviaz zakłapočany rasiejskaj ahresijaj va Ukrainie i sprabuje znajści šlachi raźviazańnia hetaha kryzisu. Adnak źviartacca da pasłuh dyktatara Łukašenki z tym, kab spynić Pucina, vielmi niedalnabačna i niebiaśpiečna. Jeŭropie siońnia patrebna stratehija kamunikacyi z našym rehijonam, i hetaja stratehija nijak nie moža abapiracca na padtrymku isnujučych u hetym rehijonie dyktatur — choć vialikich, choć małych. Jeŭraźviaz maje dastatkovy dośvied uzajemaadnosin ź Biełaruśsiu, ź jakoha vynikaje, što Łukašenka razumieje tolki movu siły, a luboje źmiakčeńnie staŭleńnia da jaho viadzie da novych represijaŭ, novych palitviaźniaŭ i zabojstvaŭ. Paraza Łukašenki niepaźbiežna pryviadzie da parazy Kramla. Heta i pavinna słužyć aryjenciram dla Jeŭropy», — miarkuje lidar «Jeŭrapiejskaj Biełarusi» Andrej Sańnikaŭ.
Maryna Adamovič raspaviała pra situacyju z palitviaźniami, adznačyŭšy, što cisk na viaźniaŭ sumleńnia ŭzmacniajecca. Pry hetym jana paprasiła jeŭrapiejcaŭ nie adstupać ad zajaŭlenaj pryncypovaj pazicyi što da situacyi z pravami čałavieka ŭ Biełarusi. Ź jaje słoŭ, pry kožnym vizicie ŭ Biełaruś jeŭrapiejskich čynoŭnikaŭ režym demanstratyŭna pavialičvaje cisk na palitviaźniaŭ.
Naprykład, u dzień, kali Łukašenka sustrakaŭsia ź ministram zamiežnych spraŭ Aŭstryi Siebaśćianam Kurcam, u Biełarusi prajšoŭ sud nad jaje mužam Mikałajem Statkievičam, jaki zrabiŭ bolš žorstkimi ŭmovy jahonaha źniavoleńnia, a ŭ dni, kali ŭ Biełarusi znachodzilisia adrazu try vysokapastaŭlenych čynoŭnika - śpiecdakładčyk Parłamienckaj asamblei Rady Jeŭropy (PARIE) Andrea Ryhoni, namieśnica kiraŭnika zamiežnapalityčnaj słužby Jeŭraźviazu Chielha Šmit i deputatka Jeŭraparłamienta Sandra Kałnijete — palitviazień Mikałaj Dziadok byŭ prysudžany da dadatkovaha hoda źniavoleńnia.
Maryna Adamovič pieradała Marcinu Šulcu słovy padziaki za padtrymku ad Mikałaja Statkieviča. Žonka palitviaźnia padkreśliła važnaść taho, što Jeŭraparłamient pryznaje palitviaźniami ŭ Biełarusi šeść čałaviek. Niadaŭna tut pačałasia kampanija ŭ padtrymku biełaruskich palitviaźniaŭ — kožny ź viaźniaŭ sumleńnia atrymaŭ svajho «apiekuna» ź liku jeŭraparłamientaryjaŭ.
Stanisłaŭ Šuškievič zajaviŭ, što pryjechaŭ u Strasburh z namieram praduchilić mahčymy zman jeŭraparłamientaryjaŭ u dačynieńni da Łukašenki i jahonaha mahčymaha «pieraŭvasableńnia».
«Ja daŭno sustrakaŭsia z Marcinam Šulcam, kali jon jašče nie byŭ prezidentam Jeŭraparłamienta. Vyśvietliłasia, što, jak i raniej, jon vydatna razumieje situacyju ŭ Biełarusi. Jaho nie treba było ni ŭ čym pierakonvać. Siońnia ad režymu Łukašenki treba žorstka patrabavać vyzvalić i reabilitavać palitviaźniaŭ. Treba skasavać drakonaŭskaje zakanadaŭstva ŭ dačynieńni da mas-miedyja, spynić «zamaški» na internet-sajty, pierastać być dušycielami voli słova i pad stracham represij dušyć usio žyvoje. Ciapier pryniata ŭvažać pieršačarhovymi prablemy Ukrainy, ale nielha zabyvać pra Biełaruś. Niedapuščalna vieryć chłuślivym abiacańniam Łukašenki», - skazaŭ pieršy kiraŭnik niezaležnaj Biełarusi Stanisłaŭ Šuškievič.
Hałoŭnaja redaktarka charter97.org Natalla Radzina zaklikała Jeŭraźviaz u vypadku błakavańnia ŭ Biełarusi niezaležnych internet-sajtaŭ nieadkładna ŭvodzić sankcyi suprać režymu Łukašenki — ekanamičnyja i na pastaŭki technałohij. Žurnalistka raspaviała ab tym, što siońnia ŭ biełaruskim niezaležnym internet-sajtam masava vynosiacca papiaredžańni Ministerstva infarmacyi, a pavodle pryniatych u pačatku 2015 papravak Zakona ab ŚMI internet-sajty mohuć błakavacca ŭ Biełarusi biez suda — usiaho paśla dvuch papiaredžańniaŭ. Dziaržaŭny pravajder-manapalist «Biełtelekam» zakuplaje abstalavańnie dla błakavańnia internetu. Za apošnija paŭhoda samy papularny biełaruski niezaležny sajt charter97.org błakavaŭsia ŭžo trojčy.
Siońnia, va ŭmovach masavanaj rasiejskaj prapahandy, źniščeńnie niezaležnych internet-sajtaŭ u Biełarusi aznačaje kančatkovuju stratu krainaj niezaležnaści, a taksama faktyčna pieratvaraje Biełaruś u zakrytuju dyktaturu typu Paŭnočnaj Karei. Padtrymka niezaležnych miedyja ŭ hetych umovach nadzvyčaj važnaja, padkreśliła Natalla Radzina.
Prezident Jeŭraparłamienta Marcin Šulc zajaviŭ, što JEP zaŭsiody ŭvažliva sočyć za situacyjaj u Biełarusi. Ź jahonych słoŭ, jon byŭ suprać taho, kab Miensk staŭ placoŭkaj dla pieramovaŭ z prarasiejskimi sieparatystami Danbasa. «Nas zaŭsiody turbavała situacyja z pravami čałavieka ŭ Biełarusi, my sočym za losami palitviaźniaŭ», — skazaŭ prezident.
Asabliva Marcina Šulca cikaviŭ stan palitviaźnia Mikałaja Statkieviča paśla taho, jak biełaruski režym zrabiŭ bolš žorstkimi ŭmovy jahonaha źniavoleńnia. «My zachaplajemsia vašym mužam i ŭvažajem jaho hierojem», — skazaŭ prezident Marynie Adamovič.
Prezident Jeŭraparłamienta taksama zajaviŭ, što biare pad asabisty kantrol situacyju z pahrozaj błakavańnia niezaležnych sajtaŭ Biełarusi.
«My viedajem, jakomu cisku padpadaje sajt charter97.org i zaŭsiody hatovyja padstavić vam plačo», — zajaviŭ Marcin Šulc.
Kamientary