Ekanomika4

Ščylnaść zabudovy ŭ kompleksie «Minsk-Mir» pieravysić isnyja normy

U kompleksie «Minsk-Mir» płanujecca pabudavać 1,84 młn. kv. m žylla, ź jakich 100 tys. kv. m budzie siadzibnaj zabudovaj, paviedamiŭ architektar UP «Minskhrada» Michaił Druščyc 26 červienia na prezientacyi źmienaŭ u prajekt detalovaha płanavańnia terytoryi ŭ miežach vulica Aeradromnaja — pałasa advodu čyhunki — 3-je haradskoje kalco — vulicy Kižavatava — vulica Bryleŭskaja.

Ahulnaja terytoryja, jakaja prajektujecca, zajmaje 339,5 ha, jaje funkcyjanalnaje abhruntavańnie raspracavanaje z ulikam pažadańniaŭ zabudoŭščyka kompleksu «Minsk-Mir» — kampanii «Dana Astra».

Dziejny detalovy płan hetaj terytoryi zaćvierdžany ŭ krasaviku 2014 hoda dla prajekta «Minsk-Sici», adnak jon nie byŭ realizavany.

Jak paviedamiŭ Druščyc, pavodle prapanovy zabudoŭščyka ŭ prajekt detalovaha płana ŭklučanyja rajony vysokakamfortnaj siadzibnaj zabudovy, jakaja pavinna adpaviadać haradskim standartam. Miarkujecca, što hetaja zabudova budzie funkcyjanalna źviazanaja ź mižnarodnym finansavym centram, jaki prajektujecca ŭ miežach kompleksu. «Adzin z varyjantaŭ, jakija razhladajucca, — davać hetyja damy jak časovaje žyllo tym, chto budzie pracavać u finansavym centry», — zaznačyŭ architektar.

Pavodle słoŭ Druščyca, jašče adnoj umovaj inviestara budzie pavieličeńnie ščylnaści zabudovy kompleksu «prykładna ŭ paŭtara raza».

Na prezientacyi prajekta hałoŭny śpiecyjalist adździeła ekanamičnych abhruntavańniaŭ UP «Minskhrada» Siarhiej Kučkoŭ zaznačyŭ, što zapłanavanaja ščylnaść zabudovy ŭ kompleksie «Minsk-Mir» pieravyšaje isnyja normy, u suviazi z čym architektary buduć inicyjavać ich pierahlad dla hetaj terytoryi. «Rychtujecca zvarot da prezidenta ab zaćviardžeńni novych norm ščylnaści dla hetaj zabudovy», — paviedamiŭ Kučkoŭ.

Jak zajaviła dyrektar kampanii «Dana Astra» Śviatłana Ščatko, pačać budaŭnictva na terytoryi kompleksu «Minsk-Mir» inviestar płanuje vosieńniu. «My dali słova prezidentu, što zojdziem na placoŭku ŭžo ŭ vieraśni, u nas užo praktyčna hatovy prajekt zabudovy», — skazała jana. Pieršaja čarha budaŭnictva achopić terytoryju 30 ha. Da žylla tut «jość žyvaja cikavaść», dadała pradstaŭnik zabudoŭščyka.

Hramadskaje abmierkavańnie horadabudaŭničaha prajekta ŭ Administracyi Kastryčnickaha rajona Minska praciahniecca da 13 lipienia.

Nahadajem, prajekt «Minsk-Mir» realizujecca na terytoryi aeraporta Minsk-1. Paśla niekalkich niaŭdałych sprobaŭ pryciahnieńnia zamiežnych inviestycyj u prajekt «Minsk-Sici» (inviestdahavor z rasijskaj kampanijaj «Itera» byŭ skasavany ŭ 2012 hodzie) da zabudovy hetaj terytoryi było vyrašana pryciahnuć sierbski chołdynh «Dana Astra», asnoŭnym uładalnikam jakoha źjaŭlajecca Drahamir Karyč. Adpaviedny ŭkaz Alaksandr Łukašenka padpisaŭ 22 vieraśnia 2014 hoda.

Kancepcyja kompleksu «Minsk-Mir» praduhledžvaje budaŭnictva mižnarodnaha finansavaha centra, budynka hramadska-dziełavoha pryznačeńnia, žyłych damoŭ, a taksama inžyniernaj, transpartnaj i sacyjalnaj infrastruktury, u pryvatnaści škoły i dziciačaha sadka. Płanujecca taksama budaŭnictva handlovaha centra płoščaj 250 tys. kv. m. Ułady spadziajucca arhanizavać u kompleksie nie mienš jak 27 tys. novych pracoŭnych miescaŭ.

22 červienia na sustrečy z Drahamiram Karyčam i jaho bratam Bahalubam Łukašenka zajaviŭ, što budaŭnictva šmatfunkcyjanalnaha centra «Minsk-Mir» pavinna stać «uzoram supracoŭnictva ŭsiaho našaha słavianskaha śvietu».

Kamientary4

Ukraina viarnuła piać svaich palitviaźniaŭ ź Biełarusi. I navat Mikołu Švieca, dyviersanta z Mačuliščaŭ6

Ukraina viarnuła piać svaich palitviaźniaŭ ź Biełarusi. I navat Mikołu Švieca, dyviersanta z Mačuliščaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Ad 8 da 11 hadoŭ. U Homieli za «zdradu dziaržavie» vynieśli prysud siamji

Dziaržaŭnyja kiniematahrafisty mohuć źniać film pra 2020 hod pa scenary Vaskrasienskaha 7

U BiełAZa źjaviŭsia niezvyčajny kankurent ź Japonii. Jon pieršy ŭ svaim rodzie i voś čamu5

Padčas debataŭ z Trampam Bajden zhadaŭ Biełaruś17

Pačynajecca sud nad bratam zasnavalnika EPAM. Jamu pahražaje da 15 hadoŭ3

Tramp padčas debataŭ z Bajdenam nazvaŭ nieprymalnymi ŭmovy Pucina pa spynieńni vajny2

«Dobry lesarub, ale sa źviazanymi rukami». Dypłamaty padsumoŭvajuć vyniki pracy zvolnienaha ministra Alejnika10

Biełaruski taksist u Varšavie zarabiŭ bolš za 300 dalaraŭ za źmienu. Ale takoje ščaście nienadoŭha1

Chto ŭ Jeŭrasajuzie samy biedny i samy bahaty?15

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ukraina viarnuła piać svaich palitviaźniaŭ ź Biełarusi. I navat Mikołu Švieca, dyviersanta z Mačuliščaŭ6

Ukraina viarnuła piać svaich palitviaźniaŭ ź Biełarusi. I navat Mikołu Švieca, dyviersanta z Mačuliščaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →