U suviazi z udziełam u samitach ŠAS i BRIKS va Ufie Alaksandr Łukašenka pierapyniŭ tradycyju asabista adkryvać Mižnarodny fiestyval mastactvaŭ «Słavianski bazar u Viciebsku» i zapisaŭ videapryvitańnie.
«Amal čverć stahodździa hetaje śviata źbiraje artystaŭ i pakłońnikaŭ u našaj kulturnaj stalicy, — adznačyŭ biełaruski kiraŭnik. — Dla jaho my abrali cudoŭny deviz «Praz mastactva — da miru i parazumieńnia». Jon akazaŭsia nadzvyčaj aktualnym i ŭ našy dni. Siońnia Biełaruś pa pravu stała placoŭkaj dla mirnych inicyjatyŭ, pravadnikom idej dobrasusiedstva i supracoŭnictva. Heta tyčycca nie tolki źniešniaj palityki, ale i duchoŭnaj śfiery. Bo mastactva abjadnoŭvaje ludziej, nie viedajučy miežaŭ, źjaŭlajučysia efiektyŭnaj formaj narodnaj dypłamatyi».
Pavodle słoŭ Łukašenki, kali ŭ 1992 hodzie ŭ «Słavianskim bazary» ŭdzielničała vosiem krain, to ciapier sabralisia pradstaŭniki bolš čym 40 dziaržaŭ ź Jeŭropy, Azii, Paŭnočnaj i Paŭdniovaj Amieryki. «Heta rekordnaja kolkaść krain-udzielnic za ŭsiu jaho historyju. Nazva «Słavianski bazar» stała zrazumiełaja bieź pierakładu ŭ lubym kutku Ziamli», — ličyć aficyjny lidar.
Sioleta ŭ fiestyvali ŭdzielničajuć 42 krainy. Centralnaj padziejaj «Słavianskaha bazaru» tradycyjna stanie mižnarodny konkurs vykanaŭcaŭ estradnaj pieśni, na jakim Biełaruś pradstavić salistka Nacyjanalnaha akademičnaha arkiestra simfaničnaj i estradnaj muzyki Valeryja Hrybusava. Zhodna ź losavańniem u paŭfinale konkursu 10 lipienia pradstaŭnica Biełarusi vystupić apošniaj, pad numaram 21. Jana vykanaje pieśniu «Śpi, mały sakoł» (muzyka Ramana Kozyrava na słovy Janki Łučyny).
Ciapier čytajuć
Jak razhuł pryrody viarnuŭ cieły Barbary Radzivił i vialikaha kniazia Alaksandra i čamu tajamnicu źniknieńnia ichnich rehalij zmahli raskryć tolki ciapier

Kamientary