Mierkavańni6262

Jak vyhnać Maskvu z hałavy? Pierahledźcie prahramu litaratury ŭ škole

Hamiera ŭ biełaruskich škołach pavinny vykładać nie mienš za Niakrasava, a Šekśpira - nie mienš za Ciutčava. Mikałaj Jankojć na Kyky.org paraŭnaŭ hadziny, jakija siaredniaja škoła vydzialaje na vyvučeńnie suśvietnaj litaratury i ruskaj, pryjšoŭšy da vysnovy, što biełarusy vyvučajuć Puškina fanatyčniej za samich rasiejcaŭ.

Usie kažuć pra nacyjanalnuju samaśviadomaść biełarusaŭ: maŭlaŭ, treba jaje terminova farmavać, bieź jaje narod nie narod i kraina nie kraina. Na čym jaje budavać — pakul da kanca nie jasna, dy i ŭsie hetyja razmovy pra novuju samaśviadomaść — jak sproby pabudavać novy dom na starym padmurku. Prosiełym, hniłym padmurku. Saŭka niama ŭžo 25 hadoŭ, ale jaho reštki tak i visiać nad biełarusami čornym cieniem. I dobra b biełarusam ad SSSR zastalisia chvalenaja družba narodaŭ i mocnaja, dziorzkaja navuka — ale ž nie, zastalisia hruvastkaja biurakratyja i strach niešta mianiać. A samaje strašnaje — zastałosia pakłanieńnie pierad centram, heta značyć, pierad Maskvoj.

Toje, što Maskva ŭ siamistach kiłamietrach na paŭnočny ŭschod ad Minska — heta jašče nie biada. Toje, što Maskva ŭ kožnym televizary biełarusaŭ — prablema, ale nie katastrofa. Katastrofa ŭ tym, što Maskva ŭ bolšaści z nas u hałavie.

I jana tam abžyłasia tak naturalna i z takim razmacham, što vyhnać jaje vielmi składana. A časam i zusim niemahčyma. Kali ja pryjechaŭ vučycca ŭ Minsk, zdymaŭ pakoj u dvuch piensijanieraŭ; na ścianie ŭ ich haścinaj visieŭ dyvan, a ŭ centry dyvana — partret Stalina, stary, jak sam Stalin. Takija vypadki, viadoma, ničym nie vypraviš. Pa-mojmu, treba nie vypraŭlać, a vučyć biełarusaŭ žyć biez Maskvy z samaha dziacinstva. Tak vučyć, kab Maskva była ŭsiaho tolki stalicaj susiedniaj dziaržavy, vialikim horadam u siamistach kiłamietrach na paŭnočny ŭschod ad Minska. Tak, kab lubomu zamiežniku, jaki dumaje, što Biełaruś — heta niejkaja vobłaść u Rasii, my mahli kankretna raskazać, čym my adroźnivajemsia ad vialikaha susieda. Tak, kab biełarusy ŭsprymali ruskuju kulturu nie jak svaju, a jak susiedskuju, ź jakoj u nas jość suviaź. 

Kali ja ćviorda vyrašyŭ vyhnać Maskvu sa svajoj hałavy, to zadaŭsia pytańniem: a čamu ŭ biełaruskich škołach vykładajuć ruskuju litaraturu? Važkich pryčyn ja nie adšukaŭ.

Čym mnie nie dahadziła ruskaja litaratura?

Dy ŭsim dahadziła, na samaj spravie. Jana raznastajnaja, cikavaja, humanistyčnaja — dobraja. Ja prosta nie razumieju, čym ruskaja litaratura tak vyklučnaja, što joj treba pryśviačać asobny kurs u biełaruskich škołach. Pa-pieršaje, drenny sam hety kurs. Ja padrabiazna vyvučyŭ školnuju prahramu pa «ruślitu» z 5 pa 11 kłas: tam pišuć pra asablivuju rolu ruskaj litaratury ŭ farmiravańni duchoŭnaha śvietu, pra piatroŭskija pieraŭtvareńni, pra ŭpłyŭ revalucyj na dumki ruskaj intelihiencyi. A pa-druhoje, tam ni słova nie pišuć pra toje, jakoje dačynieńnie ruskaja intelihiencyja razam ź Piatrom majuć da biełarusaŭ.

Vy skažacie: nu jak ža, u nas ža ahulnaja historyja! U ruskaj litaratury pišuć i ab našym minułym! Praŭda, ab našaj? Piotr I kiravaŭ Rasijaj z 1682 pa 1721. Ciapierašniaja Biełaruś u toj čas znachodziłasia ŭ składzie Rečy Paspalitaj, ale polskuju litaraturu ŭ našych škołach čamuści nie vykładajuć. Zatoje tam, u škołach, dzieci čytajuć pra Ściapana Razina, pra Jermaka i pra Uładzimira Manamacha — taho samaha, jaki vajavaŭ suprać Usiasłava Połackaha. Tam, na ŭrokach ruskaj litaratury, maładym biełarusam raspaviadajuć pra «zahadkavuju ruskuju dušu» i «ciažkija ruskija dumy». Biełaruskija dušy taksama vielmi zahadkavyja, dy i dumy nialohkija, ale pra ich tam niama ni słova.

Adna z tem prahramy 11-kłaśnikaŭ - «Revalucyja-Rasija-narod-asoba jak hałoŭnaja prablema litaratury». Rasija i jaje prablemy jak hałoŭnaja prablema litaratury. Dla biełarusaŭ. Razumiejecie?

Vy skažacie: ale ž ruskaja litaratura takaja maštabnaja, takaja značnaja, jaje čytaje ŭvieś śviet! Usio dakładna. A jašče śviet čytaje anhielskuju, francuzskuju, amierykanskuju, niamieckuju, łacinaamierykanskuju, japonskuju i dziasiatki inšych litaratur. I ŭsie jany nie mienš značnyja. Vy skažacie: ale ž ruskaja litaratura napisana pa-rusku, jaje razumieje kožny biełarus! Japonskuju ž my nie zrazumiejem! 

Ja admysłova pišu hetuju kałonku na ruskaj movie [artykuł padadzieny ŭ pierakładzie — NN»]. Ja lublu ruskuju movu — jana i nasamreč bahataja i hnutkaja, na joj napisana niamała vydatnych knih, i jašče bolš knih vydadziena. Na ruskuju pierakładzienyja knihi ŭsich narodaŭ śvietu: ad staražytnych hrekaŭ da sučasnych nihieryjcaŭ. Vy paprakniecie: paraŭnaŭ tut, aryhinalnyja teksty i pierakłady! U pierakładzie ž tak šmat hublajecca! 

Pierakłady na ruskuju rabili Pasternak, Nabokaŭ, Zabałocki, Čukoŭski, Humiloŭ, Vierasajeŭ, Zoščanka, Paŭstoŭski, Charms i jašče dziasiatki vydatnych piśmieńnikaŭ i paetaŭ. Užo chto-chto, a hetyja ludzi byli całkam u stanie pieravieści dobruju knihu tak, kab jana zastałasia dobraj. Dy i mnohija pierakładčyki vałodali movaj nie horš piśmieńnikaŭ. Lublu ŭspomnić bajku Siarhieja Daŭłatava z knihi «Soła na Undiervud». Daŭłataŭ pracavaŭ sakratarom u Viery Panovaj — viadomaj piśmieńnicy-sacrealistki, łaŭreata troch Stalinskich premij. Adnojčy Panova spytała ŭ Daŭłatava: «U kaho, pa-vašamu, samaja lepšaja ruskaja mova?» Daŭłataŭ adkazaŭ: «U Ryty Kavalovaj». — «Što za Kavalova?» — «Rajt». — «Pierakładčyca Fołknera, ci što?» — «Fołknera, Selindžera, Voniehuta». — «Značyć, Voniehut hučyć pa-rusku lepš, čym Fiedzin?» — «Biez usiakaha sumnievu». Kažuć, amierykanskija amatary Voniehuta mohuć zajzdrościć nośbitam ruskaj movy: maŭlaŭ, čytać Voniehuta nie tak cikava, jak Voniehuta pa Rajt-Kavalovaj. 

U ideale suśvietnuju litaraturu možna było b čytać i vykładać na dźviuch movach: dobrych pierakładčykaŭ na biełaruskuju movu ŭ nas dastatkova. A kali zusim razmroicca — na troch: pry pravilnym padychodzie da piataha kłasu školniki buduć całkam u stanie čytać na anhlijskaj.

I što rabić: pakinuć školnikaŭ biez Puškina i Čechava?

Vy skažacie: nu i što ciapier, uziać i vykinuć ruskuju litaraturu z školnych prahram? Pakinuć školnikaŭ biez Puškina, Hohala, Čechava i Tałstoha? Dy nie ž, nie! Prosta pradmiet «Ruskaja litaratura» daŭno para zamianić na pradmiet «Suśvietnaja litaratura». Kab Hamiera ŭ škołach vykładali nie mienš za Niakrasava, a Šekśpira nie mienš za Ciutčava. Kab dzieci ŭbirali nie zahadkavaść ruskaj dušy, a suśvietny kulturny kantekst. Kab ŭpisvali ŭ hety kantekst sabie — nie jak prydatak vielizarnaj Rasii, a jak nośbitaŭ asablivaj, maleńkaj, ale hanarlivaj kultury.

Vy spytajecie: a chiba niama ciapier Hamiera i Šekśpira ŭ kursie ruskaj litaratury? Chiba tam nie chapaje zamiežnych aŭtaraŭ? Jość. Hamieru adviali dźvie hadziny za siem hadoŭ, Šekśpiru — ažno try.

Ja admysłova padličyŭ: usiaho na čytańnie litaraturnych tvoraŭ prahrama z 5 pa 11 kłas advodzić 379 hadzin. Zamiežnaj litaratury ź ich - 20,5. Akramia vyšejzhadanych, try hadziny zasłužyŭ Hans Chryścijan Andersen, dva — staražytnahreckija mify, try — «Maleńki prync» Ekziupiery. Pałova ŭroka nadali Ezopu. U šostym kłasie advodziać cełyja dźvie hadziny, kab pačytać paru apaviadańniaŭ z Tvena, Krusa abo Styviensana (na vybar nastaŭnika). U vośmym hadzinu atrymaŭ Eschił, hadzinu — fantast Klifard Sajmak, jašče hadzinu na dvaich — Siervantes i Rable. U vośmym i adzinaccatym kłasach pa adnym ŭroku advodziać temie «Ruskamoŭnaja litaratura Biełarusi» — hetyja ŭroki ja taksama adnios da «zamiežnaj litaratury». Na hetych ŭrokach, aproč inšaha, raspaviadajuć pra tvorčaść dziŭnaha piśmieńnika Mikałaja Čarhinca. Usio.

20,5 z 379. Krychu bolš za 5% vučebnaha času. Na adnaho Puškina prahrama advodzić amal udvaja bolš, čym na ŭsiu zamiežnuju litaraturu — ja naličyŭ 38 hadzin. Heta, darečy, bolš, čym u prahramie pa biełaruskaj litaratury nadajecca Jakubu Kołasu. Bolš, čym Kupału i Bahdanoviču razam uziatym. Ja ničoha nie maju suprać Puškina, jon vydatny paet i piśmieńnik. Ale čamu tak šmat? Čamu Puškinu ŭ biełaruskich škołach nadajuć bolš uvahi, čym lubomu biełaruskamu piśmieńniku?

Čym horšyja za Puškina Bajran i Hiuho? Čamu «Jaŭhien Aniehin» u prahramie jość, a «Hamleta» niama?

A viedajecie, što samaje śmiešnaje? U rasijskaj školnaj prahramie «Hamlet» jość. I «Faŭst», i «Boskaja kamiedyja». I O'Hienry, i Edhar Po. I paezija Badlera, Vierlena i Rembo. I Cheminhuej z Selindžer jość. A ŭ nas — nie. U našych škołach ruskuju litaraturu vyvučajuć samaaddana, bolš uparta i stabilna, čym u škołach Rasii. 

Ale, pa-mojmu, heta nie samaje strašnaje ŭ situacyi. Samaje strašnaje — što my pra heta ŭsim navat nie zadumvajemsia. A ŭžo školniki nie zadumvajucca i pahatoŭ. Tamu što ŭ nas — Maskva ŭ hałavie, a ŭ školnikaŭ - dobry padmurak dla Maskvy. Viadoma, hety momant — usiaho adna detalka z tysiač, ale mnie čamuści zdajecca, što detalka važnaja. Paśla siami hadoŭ ščylnaha karmleńnia ducham Rasii vyhnać hety duch z arhanizma vielmi ciažka. A dzie duch Rasii — tam novuju biełaruskuju samaśviadomaść nie pabuduješ.

Kamientary62

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Biełarus staŭ Hierojem Ukrainy. «Jaho mužčynski pačatak byŭ vielmi mocny»2

Biełarus staŭ Hierojem Ukrainy. «Jaho mužčynski pačatak byŭ vielmi mocny»

Usie naviny →
Usie naviny

Piać hadoŭ tamu aryštavali Paŭła Sieviarynca1

Eduarda Małafiejeva nie zaprasili na adkryćcio Nacyjanalnaha stadyjona6

Tramp: Ukraina sama spravakavała rasijskija ŭdary40

Charkaŭ trapiŭ pad masiravanuju ataku: 40 vybuchaŭ, pažary, jość zahinułyja i paranienyja

U Žytkavickim rajonie žančyna zaraziła VIČ 83-hadovaha staroha7

Paźniak: I režym Łukašenki, i psieŭdaapazicyja — heta adno i toje ž143

Jarmošyna: Ja nie pajdu ŭ hramadskuju łaźniu, prosta tamu što bajusia26

Rasija nie zmoža adnavić straty dalniaj avijacyi paśla ŭkrainskaj apieracyi «Pavucińnie»2

Startap rabiŭ vyhlad, što jon raspracavaŭ štučny intelekt. Nasamreč, jon naniaŭ 700 prahramistaŭ i jany stvarali pradukty ŭručnuju3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełarus staŭ Hierojem Ukrainy. «Jaho mužčynski pačatak byŭ vielmi mocny»2

Biełarus staŭ Hierojem Ukrainy. «Jaho mužčynski pačatak byŭ vielmi mocny»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić