
U Minsku praciahvajecca hramadskaje abmierkavańnie novaha hienieralnaha płana raźvićcia Minska da 2030 hoda. Jakija cikavyja prapanovy i idei ŭtrymlivajucca ŭ 130-staronkavym dakumiencie?
1. Nasielnictva raśsielać pa spadarožnikach
Raspracoŭščyki dakumienta papiaredžvajuć, što pry zachavańni ciapierašnich tendencyj nasielnictva Minska da 2030 hoda moža vyraści da 2,12 miljona čałaviek. Adnak płan trymacca ŭ ramkach 2 miljonaŭ nichto nie admianiaŭ!
Tamu nasielnictva, jakoje chacieła b pierabracca ŭ stalicu, buduć zaachvočvać asiadać u haradach-spadarožnikach. Miarkujecca, što najbolš razraściecca Rudziensk — z 10 da 81 tysiačy čałaviek. U Dziaržynsku buduć žyć 40 tysiač čałaviek, u Smalavičach — 30 tysiač, u Fanipali i Zasłaŭi — 23 tysiačy, a ŭ Łahojsku — 19 tysiač.
2. Što źniasuć i dzie pabudujuć
Budaŭnictva ŭ Minsku budzie skaračacca. Vialiki novy žyły rajon u miežach MKAD źjavicca tolki adzin — u rajonie Navinak, na miescy ciapierašniaj ptuškafabryki.
Inšyja vysotnyja damy buduć źjaŭlacca na miescy vyniesienych pradpryjemstvaŭ (naprykład, «Haryzonta» ci zavoda imia Kirava), a taksama ŭzdoŭž mahistralnych vulic Bahdanoviča i Arłoŭskaj, dzie pakul stajać pryvatnyja damy.
Znos pryvatnaha siektara — samaje balučaje pytańnie dla minčukoŭ. Kniha skarhaŭ i prapanovaŭ śpisanaja dziasiatkami aburanych mierkavańniaŭ! Adnyja prosiać pakinuć ich chatu ŭ spakoi, inšyja, naadvarot, prosiać chutčej źnieści ich žyllo i vypłacić kampiensacyju.
Spraŭdzić los kožnaj siadziby možna ŭ raspracoŭščykaŭ hienieralnaha płana padčas hramadskaha abmierkavańnia.
Ahułam zapłanavana źnieści 30% pryvatnych damoŭ, a 70% — pakinuć. U ciapierašnim hienieralnym płanie ličby byli advarotnyja — 70% suprać 30%.
3. Novyja darohi i transpartnyja koły
Što da transpartnaha budaŭnictva, to zapłanavana stvareńnie niekalkich novych radyjalnych daroh. Vulica Vaŭpšasava praciahniecca ŭ bok aeraporta, a vulica Majakoŭskaha pieraraście ŭ trasu da Rudzienska.
Novyja vulicy płanujecca pabudavać uzdoŭž čyhunačnych šlachoŭ u maskoŭskim, homielskim i bresckim nakirunkach. A Bajkalskuju vulicu praciahnuć da Mahiloŭskaj šašy.
Prajekciroŭščyki źbirajucca ŭsio ž dabudavać paŭnavartaje pieršaje transpartnaje koła, a paśla zamachnucca i na elemienty treciaha i čaćviortaha kołaŭ (MKAD budzie ličycca piatym).
4. Kalcavaja linija mietro
Pakul u Minsku budujecca treciaja linija mietro, abmiarkoŭvajucca pierśpiektyvy nastupnaj, čaćviortaj. Pavodle raniejšaj zadumy, jana musiła złučyć Viaśnianku i Sierabranku.
Adnak ciapier źjaviłasia novaja ideja — zrabić čaćviortuju liniju kalcavoj. Prajekciroŭščyki prapanujuć pačać budaŭnictva z učastka pamiž płoščaj Banhałor i aŭtavakzałam «Uschodni» (heta stancyi «Park Družby narodaŭ», «Surhanava», «Dom druku», «Płatonava», «Uralskaja», «Daŭhabrodskaja», «Aŭtavakzał «Uschodni»). Dalej linija pojdzie ŭ bok vulicy Prytyckaha — stancyi «Dzianisaŭskaja», «Minskśviet», «Žukava», «Praśpiekt Dziaržynskaha», «Charkaŭskaja» i «Prytyckaha». Narešcie, apošni ŭčastak uklučaje ŭ siabie stancyi «Alšeŭskaha», «Viaśnianka», «Staravilenskaja» i «Arłoŭskaja».
Ahułam čaćviortaja linija mietro ŭ vypadku budaŭnictva raściahniecca bolš čym na 25 km.
5. Novyja parki
Adnoj z zadač hienieralnaha płana źjaŭlajecca azielanieńnie Minska. Raspracoŭščyki zadumali stvareńnie niekalkich novych parkaŭ. Miesca ŭ rajonie pierasiačeńnia praśpiekta Niezaležnaści i vulicy Filimonava, dzie maje być pabudavanaj novaja štab¬kvatera «Hazproma», atrymaje nazvu Prezidencki park. Zrešty, zona adpačynku tam isnuje i ciapier.
Płanujecca akulturyć i terytoryju miž vulicami Prytyckaha i Panamarenki. Tamtejšaja zialonaja zona stanie Haradskim dziciačym parkam, jaki raściahniecca pryblizna na 4 km2.
Aproč taho, u skład Minska płanujecca ŭklučyć Zasłaŭskaje vadaschovišča. Prybiarežnaja terytoryja budzie ličycca najvialikšaj zonaj adpačynku stalicy.
***
Novy hienieralny płan vystaŭleny ŭ pamiaškańni pa adrasie Kamsamolskaja, 8-204. Dostup dla naviednikaŭ adkryty ŭ budni z 14 da 18 hadzin, u vychodnyja — z 10 da 15 hadzin. Hramadskaje abmierkavańnie praciahniecca da 5 listapada.
Kamientary