Alaksandr Łukašenka ŭpeŭnieny, što Biełaruś pieraadoleje niehatyŭnyja nastupstvy suśvietnaha kryzisu. Ab hetym jon zajaviŭ siońnia na aficyjnym pryjomie ad imia prezidenta Biełarusi z nahody staroha Novaha hoda.

Kiraŭnik dziaržavy padkreśliŭ, što stary Novy hod viančaje čaradu kaladnych i navahodnich śviataŭ.
«Nie skryju, majo zapavietnaje žadańnie ŭ tym, kab hety hod staŭ praryŭnym i adkryŭ novy etap raźvićcia krainy, kab my pieraadoleli niehatyŭnyja nastupstvy suśvietnaha kryzisu i značna pavysili ŭzrovień žyćcia ludziej, — adznačyŭ Alaksandr Łukašenka. — Vieru nie ŭ cud, u našy siły i zdolnaści. My heta zmožam, kali ŭsie razam budziem pracavać z poŭnaj addačaj i bačyć pierad saboj metu, pieraadolvajučy ciažkaści i składanaści, budziem iści. I ni ŭ jakim vypadku — nie spyniacca».
Kiraŭnik dziaržavy nahadaŭ prytču ź Jevanhiella: «Apostał Piotr u ćviordaj viery išoŭ pa bušujučym mory, niby pa sušy. Ale jak tolki pachisnułasia jaho viera, jon pačaŭ tanuć. Kali Chrystos jaho ŭratavaŭ, to skazaŭ jamu: «Małavierny! Navošta ty zasumniavaŭsia?».
Tamu, jak padkreśliŭ Alaksandr Łukašenka, treba biez sumnieńnia ruchacca da mety, ale nie naprałom.
«Voś tak i ŭ našym žyćci. Vybrali svoj kurs, treba jaho trymacca, nie paddavajučysia nijakim sumnieńniam i stracham. Tady našamu karablu nie budzie strašny nijaki štorm. Śmiełaść, nastojlivaść biaruć harady - voś deviz, jaki pakinuła nam u spadčynu naša pakaleńnie pieramožcaŭ», — adznačyŭ kiraŭnik dziaržavy.
Jon padkreśliŭ, što Boh nadzialiŭ nas pravam žyć na cudoŭnaj ziamli, a na dobraj ziamli i dobraja nadzieja, jak śviedčyć narodnaja mudraść.
«Dyk niachaj ža ździejśniacca ŭsie dobryja nadziei, kab naša Biełaruś zaŭsiody zastavałasia kvitniejučym, cudoŭnym krajem, jaki za charastvo i śviataść biełaruski piśmieńnik Uładzimir Karatkievič nazvaŭ «Ziamloj pad biełymi kryłami». Niachaj u našych damach panujuć uzajemarazumieńnie, dabrabyt i luboŭ. A na rodnaj ziamli — abaviazkova mir i praćvitańnie», — pažadaŭ Alaksandr Łukašenka.
Kamientary