Cana rasijskaha hazu dla Biełarusi pavinna składać 80 dalaraŭ za tysiaču kubamietraŭ zamiest ciapierašnich 142 dalaraŭ. Pra heta zajaviŭ premjer-ministr respubliki Andrej Kabiakoŭ u intervju RIAN.
«Što datyčycca pryrodnaha hazu, to jaho cana ŭ pačatku 2014 hoda składała 165 dalaraŭ za tysiaču kubamietraŭ. Heta było pry kursie rasijskaha rubla 32-33 za dalar. Na 1 studzienia 2015 hoda ŭ nas cana na haz stała 142 dalary», — skazaŭ jon.
Pavodle jaho słoŭ, dalar z tych časoŭ staŭ kaštavać bolš za 60 rasijskich rubloŭ. «Łahična, što haz užo pavinien kaštavać paradku 80 dalaraŭ, a ŭ nas 142», — ličyć Kabiakoŭ. Takim čynam, cana na enierhanośbit z Rasii, na dumku biełaruskaha premjera, moža być nižej na 42%.
Akramia taho, pavodle jaho słoŭ, u Biełarusi ličać niespraviadlivymi raźliki za pradukcyju ŭ rasijskich rublach, a za enierhanośbity — u dalarach. Jak adznačyŭ Kabiakoŭ, abjom źniešniaha handlu letaś u nacyjanalnych valutach pamiž krainami skłaŭ kala 82%.
«Ekspart Biełarusi ŭ Rasiju praktyčna na 100% idzie ŭ rasijskich rublach. Impart idzie taksama ŭ rasijskich rublach. Ale ŭsie enierhanośbity my kuplajem za dalary», — skazaŭ jon. Raźličvacca, pavodle słoŭ premjer-ministra, možna i ŭ rasijskich rublach, ale hałoŭnaja prablema ŭ tym, što cenaŭtvareńnie pryviazanaje da dalara.
U kancy lutaha biełaruski vice-premjer Uładzimir Siamaška zajaviŭ, što Biełaruś raźličvaje damovicca z Rasijaj ab źnižeńni koštu rasijskaha hazu.
U studzieni biahučaha hoda Siamaška pravioŭ pieramovy ź vice-premjeram Rasii Arkadziem Dvarkovičam, tady jany nie zmahli dasiahnuć damoŭlenaściej pra źnižku na haz. Aficyjny Minsk zajaŭlaŭ, što raźličvaje na źnižeńnie koštu tysiačy kubičnych mietraŭ rasijskaha hazu ŭ 2016 hodzie na 10 dalaraŭ.
Kamientary