Andrej Rasinski. Kadry

«U kožnaha svajo kino»

Takiešy Kitana pracuje kinamechanikam u samotnym viaskovym klubie; Dejvid Kronenberh ładzić “Samazabojstva apošniaha habreja ŭ apošnim kinateatry”, impazantny Tryjer-kiler supakojvaje małatkom nadakučlivaha hledača, Pałanski ździekujecca z “Eratyčnaha kinateatru”...

posterU kožnaha svajo kino (Chacun son cinéma ou Ce petit coup au coeur quand la lumière s'éteint et que le film commence)
Francyja, 2007, kalarovy i č/b, 100 chv.
Režysery: Teadorus Anhiełopułas, Takiešy Kitana, Aliŭje Asajas, Džejn Kempijon, Čen Kajhie, Dejvin Kronenberh, Raman Pałanski, braty Dardeny, Atam Ehajan, Čen Kajhie, Aki Kaŭryśmiaki, Łars fon Tryjer, Has Van Sent, Dejvid Linč, Kien Łoŭč i inš.
Roli vykonvajuć: Takiešy Kitana, Dejvid Kronenberh, Łars fon Tryjer, Nani Mareci, Mišel Pikali
Žanr: Kinaalmanach
Adznaka: 6 (z 10)

Kinaalmanach, składzieny 33 režyserami, u jakim jany pryznajucca ŭ lubovi da kino.

Ideja almanachu źjaviłasia ŭ dyrektara Kanskaha kinafestu Žyla Žakoba – i jon prapanavaŭ viadomym tvorcam da jubilejnaha festu zrabić trochvilinnyja skietčy. Stylistyčnych i siužetnych abmiežavańniaŭ nijakich, akramia taho, što dziejańnie musić razhortvacca ŭ kinateatry, a minifilm zdymajecca za nievialičkija hrošy (25 tys. dalaraŭ).

Takiešy Kitana pracuje kinamechanikam u samotnym viaskovym klubie; Dejvid Kronenberh ładzić “Samazabojstva apošniaha habreja ŭ apošnim kinateatry”, impazantny Tryjer-kiler supakojvaje małatkom nadakučlivaha hledača, Pałanski ździekujecca z “Eratyčnaha kinateatru”, a Manuel de Alivejra daścipna fantaziruje na temu sustrečy Mikity Chruščova i “tavaryša” Papy Rymskaha.

Złodziej kradzie hrošy, a natykajecca na dziavočaje serca (bliskučaja navela bratoŭ Dardenaŭ), pracoŭnyja liciejnaha cechu hladziać Lumjeraŭ (stylovy skietč Aki Kaŭryśmiaki); tancoŭščyca tryźnić nažnicami (jak, zaŭždy, Linč), a baćka z synam abirajuć zamiest filmu – futboł (Kien Łoŭč).

Ślapyja hladziać kino (naveli Ińjarytu j Kajhie), prybiralnik pieraśleduje žamiaru-kinamanku (Džejn Kempijon), stužka “Dybuk” vyklikaje vybuchi (Amas Hitaj), a zakachany chłopiec uvachodzić u ekran (Has Van Sent).

U navelach čorny humar, ślozy, sacyjalnaja krytyka – a to j zvyčajnaje samalubavańnie z falšam (Josef Šachin, Klod Leluš, Andrej Kančałoŭski).

Chacia ŭ stužkach – proćma znakamitych imionaŭ, jubilejny almanach nie taki cikavy j cełasny, jak niadaŭni zbornik “Paryž, ja lublu ciabie”; jon lehkadumna demanstruje firmovyja režyserskija pryjomy, paciašaje asobnymi navelami – i hanarova prachodzić Kanskuju spravazdaču.

Asobnych režyseraŭ Žyl Žakob doŭha ŭprošvaŭ. Brataŭ Koenam navat dasłaŭ list z ahramadnym šryftam (ichniaja navela ŭ mienski zbornik nia trapiła).

I chacia almanach pakidaje pryjemnaje ŭražańnie – najlepšyja naveli pra kino jašče nia stvoranyja.

Film demanstrujecca ŭ miežach prahramy “Kanamanija” ŭ mienskim “Domie kino” da 4 traŭnia.

Kinaterminy

Kinapadziei

Usie filmy

Kinatvorcy

Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Biełaruś zaniała druhoje miesca pa złačynnaści siarod jeŭrapiejskich krain. Jak ža składali taki rejtynh?

Biełaruś zaniała druhoje miesca pa złačynnaści siarod jeŭrapiejskich krain. Jak ža składali taki rejtynh?

Usie naviny →
Usie naviny

Ukrainskija vajskoŭcy zachapili ŭ pałon hramadzianina Sieniehała

Barysaŭskaja vakalistka ličyć, što 1000 rubloŭ — dobry zarobak dla maładoha śpiecyjalista. Ź joj mnohija nie pahadzilisia5

Łukašenka zabaraniŭ jurasobam pradavać bieśpiłotniki biez uzhadnieńnia ź dziaržaŭnymi orhanami

Sikorski: Niezaležnaść Biełarusi zaležyć ad vyniku vajny1

U Minsku kiroŭca chutkaj spravakavaŭ «paravoz» ź siami mašyn VIDEA

Studyja ź minskimi karaniami vypuściła videahulniu pra Halivud. U jaje možna hulać pa-biełarusku

Chto staić za pravakatyŭnaj supołkaj DoŁHB? Zdajecca, niepałochanyja školniki13

Źjaviłasia novaje «ekstremisckaje farmavańnie» — «Jamnicki fłot». Da jaho datyčny pamierły kalinoviec

Stvareńnie ahulnaha rynku naftapraduktaŭ Biełarusi i Rasii pieranieśli na hod1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełaruś zaniała druhoje miesca pa złačynnaści siarod jeŭrapiejskich krain. Jak ža składali taki rejtynh?

Biełaruś zaniała druhoje miesca pa złačynnaści siarod jeŭrapiejskich krain. Jak ža składali taki rejtynh?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić