Prezident Rasii Uładzimir Pucin naviedaŭ Śviatuju haru Afon. Jon pryjechaŭ u Afonskuju manaskuju respubliku na druhi dzień svajho vizitu ŭ Hrecyju.
Jaho prybyćcio na Afon prymierkavana da tysiačahodździa prysutnaści tam ruskaha manastva.

Na Afonie Pucin naviedaŭ chram Uśpieńnia Najśviaciejšaj Baharodzicy, dzie byŭ adsłužany karotki malebien.
Karotki malebien, jaki słužać u chramie, — heta vizantyjski najstaražytniejšy čyn, źviazany z sustrečaj archireja abo hanarovaj asoby.
U chodzie nabaženstva była ŭźniesienaja malitva z prašeńniem pra zdaroŭje, žyćcio i miłaść słuzie Božamu Uładzimiru ź siamiejstvam i tym, chto vakoł jaho, pieradaje TASS.
Pryvitalnaje słova pramoviŭ protaepistat Śviatoj hary ajciec Pavieł. U adkaz Pucin padziakavaŭ Suśvietnamu patryjarchu i pradstajacielam Hreckaj pravasłaŭnaj carkvy za toje, što jany robiać dla zachavańnia jednaści z Ruskaj pravasłaŭnaj carkvoj i ruskim narodam.
«Ja tut druhi raz i zaŭsiody adčuvaju asablivuju ciepłyniu, dabryniu i samaje lepšaje staŭleńnie nie tolki da mianie, jak kiraŭnika rasijskaj dziaržavy, a da ruskaha narodu, narodu ŭ cełym», — skazaŭ Pucin.
Nahadajem, što tydzień tamu prezident Biełarusi Alaksandr Łukašenka naviedaŭ ź vizitam centr zachodniaha chryścijanstva Vatykan i sustreŭsia z Papam Rymskim Franciškam.

«Heta była ŭ tym liku asabistaja sustreča. Jana prajšła vielmi dobra. Lepš nie byvaje. My blizkija ź im ideałahična, u nas adnolkavyja pryncypy i pohlady na śvietaŭładkavańnie, raźvićcio… I na padstavie hetaha ŭ nas adbyłasia vielmi dušeŭnaja i ciopłaja razmova», — raspavioŭ Łukašenka ŭ intervju žurnalistam. «Ja vykazaŭ dumku, što pantyfiku para pryjechać u Biełaruś i razam z našym Patryjarcham sustrecca z našymi žycharami», — dadaŭ Łukašenka. — Usio ŭ rukach Hospada. Kali jon błahasłavić, to našy vyšejšyja ijerarchii katalickaj i pravasłaŭnaj cerkvaŭ sustrenucca na biełaruskaj ziamli. Dumaju, što zaprosiać tudy i pradstaŭnikoŭ musulmanskaha śvietu, i iŭdziejaŭ, i inšych kanfiesij».
I jašče adna detal.
Učora, 27 maja, Uładzimir Pucin i premjer-ministr Hrecyi Aleksis Cypras naviedali Muziej vizantyjskaha i chryścijanskaha mastactva ŭ Afinach, dzie adkryli vystavu ikony Andreja Rublova «Ušeście» sa zboru Traćciakoŭskaj halerei.
A napiaredadni vizitu Łukašenki ŭ Vatykan mienavita tam, u niepasrednaj blizkaści ad znakamitaj Sikstynskaj kapeły, adkryłasia vystava «Ikanapis Biełarusi XVII—XXI stahodździaŭ z kalekcyi Nacyjanalnaha mastackaha muzieja Respubliki Biełaruś», jakuju kiraŭnik biełaruskaj dziaržavy naviedaŭ 21 maja ŭ supravadžeńni Dziaržaŭnaha sakratara Vatykana kardynała Pjetra Paralina.
Kamientary