Delehacyi z 65 krain źjechalisia ŭ polskuju stalicu dla ŭdziełu ŭ najbujniejšym samicie ŭ historyi NATA 8—9 lipienia. Čakajecca, što ŭ Varšavie budzie ŭchvalena rašeńnie raźmiaścić čatyry bataljony aljansu ŭ kožnaj z troch bałtyjskich krain i Polščy.
Na samit pryjechali bolš za 2000 delehataŭ i jašče stolki ž žurnalistaŭ. Dziaržavy ŭdzielniki NATA i trecija krainy pradstaŭleny 18 prezidentami, 21 premjer-ministram, kala 80 ministraŭ zamiežnych spraŭ i abarony.
Jak čakajecca, u chodzie samitu ŭdzielniki ŭchvalać raźmiaščeńnie pa adnym bataljonu NATA ŭ Litvie, Łatvii, Estonii i Polščy. Taksama, Barak Abama pavinien zajavić pra razhortvańnie va Uschodniaj Jeŭropie amierykanskaj piachotnaj bryhady. Hetyja miery tłumačacca nieabchodnaściu ŭmacoŭvać ŭschodni fłanh NATA z-za dziejańniaŭ Rasii ŭ rehijonie. Adnačasova z hetym, napiaredadni samitu hienieralny sakratar aljansu Jens Stołtenbierh abviaściŭ pra namier pravieści pasiadžeńnie savieta Rasija - -NATA ŭ lipieni.
Usiaho na samicie ŭ Varšavie płanujecca ŭchvalić kala 25 dakumientaŭ, uklučajučy dekłaracyju pa kibierbiaśpiecy, pakiety dapamohi Hruzii i Ukrainie. NATA taksama abmiarkoŭvaje mahčymaść akazać padtrymku kaalicyi, jakaja zmahajecca z «Isłamskaj dziaržavaj», i situacyju ŭ Afhanistanie.
Taksama ŭ Varšavu prybyli kiraŭniki Armienii i Azierbajdžana, Sierž Sarhsian i Ilcham Alijeŭ. Čakałasia, što jany abmiarkujuć situacyju ŭ Karabachu.
Prezident Polščy Andžej Duda napiaredadni samitu zajaviŭ, što rašeńni, jakija prymuć na im, nie pakinuć u NATA słabych miescaŭ.

Kamientary