Mahiły paŭstancaŭ, brukavanka, mikva: top-20 abjektaŭ, što stali historyka-kulturnymi kaštoŭnaściami
Staŭ viadomy śpis abjektaŭ, jakim Saviet ministraŭ Biełarusi nadaŭ status historyka-kulturnaj kaštoŭnaści. «Naša Niva» skłała rejtynh najbolš cikavych abjektaŭ, jakija ciapier buduć znachodzicca pad achovaj dziaržavy.
Tryšynskija mohiłki (Brest)

Majuć nazvu ad pasielišča Tryšyn, jakoje ŭ XX stahodździ ŭvajšło ŭ miežy Bresta. Heta, mabyć, samyja staryja mohiłki Bresta. Mnohija nadhrobki cikavyja z histaryčnaha hledzišča.
Śviata-Troickaja carkva ŭ Vialikaj Svarotvie (Baranavicki rajon)

Pabudavanaja ŭ 1823 hodzie. Adzinaja ŭ sučasnaj Biełarusi trochvuholnaja carkva.
Kryž i kaplica ŭ honar bitvy pad Miłavidami (Baranavicki rajon)

Pravasłaŭny kryž pastaŭleny ŭ 1913 hodzie ŭ honar rasijskich žaŭnieraŭ, što zahinuli ŭ 1863 hodzie pad Miłavidami. Kapličku ŭźviali ŭ 1933 užo ŭ honar paŭstancaŭ Kalinoŭskaha.
Čyhunačnaja stancyja ŭ Dubicy (Brescki rajon)

Samaja paŭdniovaja stancyja Bresckaha rajona. Pryciahvaje ŭvahu kiniematahrafistaŭ z roznych kutkoŭ za svaju malaŭničaść.
Mahiła paŭstancaŭ ŭ Kosavie (Ivacevicki rajon)

Parafijanami miascovaha Śviata-Trajeckaha kaścioła byli pachavanyja try paŭstancy — Łukaševič, Krasinski i jašče adzin nieviadomy. U 1928 hodzie na hetym miescy źjaviŭsia hranitny kryž.
Mohiłki časoŭ Pieršaj suśvietnaj vajny ŭ Niachačavie (Ivacevicki rajon)

Pachavańni aŭstryjskich i niamieckich sałdat, datavanyja 1914-1918 hadami.
Carkva ŭ Leskavičach (Šumilinski rajon)

Malaŭničaja carkva ŭ retraśpiektyŭna-ruskim styli.
Draŭlanaja zabudova vulicy Paryžskaj kamuny (Homiel)

Adna ź vizitnych kartak Homiela — unikalnaja draŭlanaja zabudova. Chacia nie ŭsie budynki dačakalisia nadańnia statusu historyka-kulturnaj kaštoŭnaści.
Kaścioł śviatoha Michaiła Archanioła (Ašmiany)

Pabudavany ŭ 1906 hodzie pa prajektu architektara Vacła Michnieviča. Architektura — nieabaroka.
Pomnik Francišku Bahuševiču ŭ Župranach (Ašmianski rajon)

Pastaŭleny ŭ 1958 hodzie. Aŭtar pomnika Zair Azhur.
Śviata-Troickaja carkva (Zelva)

Doŭhi čas prychažanaj carkvy była viadomaja paetka Łarysa Hienijuš.
Kaścioł Śviatych Symona i Judy Tadevuša ŭ Łazdunach (Iŭjeŭski rajon)

Niearamanski chram u centry vioski Łazduny.
Kompleks kaścioła śviatoha Uładzisłava ŭ Subotnikach (Iŭjeŭski rajon)

Nieahatyčny chram na radzimie Zianona Paźniaka.
Kryžaŭźvižanskaja carkva ŭ Dzialacičach (Navahrudski rajon)

Pomnik narodnaha dojlidstva. Pabudavany ŭ 1876 hodzie z dreva.
Śviata-Rastva-Baharodzickaja carkva ŭ Miževičach (Słonimski rajon)

Pomnik draŭlanaha dojlidstva, majecca draŭlany ikanastas. Pabudavanaja ŭ 1867 hodzie.
Carkva Śviatoj Paraskievy ŭ Bierštach (Ščučynski rajon)

Pabudavanaja ŭ 1816 hodzie z dreva. Bieršty — radavoje hniazdo palityka Alaksandra Milinkieviča.
Mikva ŭ Ziembinie (Barysaŭski rajon)

Mikva — heta rytualnaja habrejskaja łaźnia. Ziembin — miastečka, jakoje maje vialikuju habrejskuju historyju.
Mahiła paŭstancaŭ u Plabani (Maładziečanski rajon)

Jašče adno miesca ŭšanavańnia paŭstancaŭ 1863 hoda. Tut pachavany kiraŭnik paŭstańnia na Maładziečanščynie Juljan Bakšanski.
Chata Maksima Tanka (Miadzielski rajon)

Pilkaŭščyna — miesca, dzie naradziŭsia vialiki biełaruski paet.
Brukavanka Novy Śvieržań — Mir (Staŭbcoŭski rajon)

Vyklučnaja pa svajoj zachavanaści brukavanka, jakaja raźmiaščajecca adrazu za Niomanam.
Kamientary