Zajzdraść nie daje nam ubačyć našych nadzvyčajnych ludziej. Chacia biełaruskija hieroi žyvuć pobač z nami. Siadziać na «chimijach», ładziać pikiety, vyviešvajuć ściahi, adnaŭlajuć spadčynu, pišuć knihi, vydajuć hazety. Urešcie, prosta razmaŭlajuć pa-biełarusku. Piša Rusłan Raviaka.
Śvietłyja, śvietłyja našy pamierłyja.
Ciomnyja, ciomnyja našy štodzionnyja.
"N.R.M."
Zajzdraść nie daje nam ubačyć našych nadzvyčajnych ludziej. Chacia biełaruskija hieroi žyvuć pobač z nami. Siadziać na «chimijach», ładziać pikiety, vyviešvajuć ściahi, adnaŭlajuć spadčynu, pišuć knihi, vydajuć hazety. Urešcie, prosta razmaŭlajuć pa-biełarusku. Piša Rusłan Raviaka.
U Biełarusi niama hierojaŭ. Prynamsi žyvych. Usie biełaruskija hieroi — niabožčyki. Navat adziny Hieroj Biełarusi, lotčyk Uładzimier Karvat, atrymaŭ zvańnie paśmiarotna. I reč tut nia ŭ tym, što ŭ nas niama kamu rabić nadzvyčajnyja ŭčynki. Reč u nas samich.
Znajomy niejak raskazvaŭ pra adnu sustreču ŭ Maskvie, jašče za savieckim časam, z adnym prafesaram-rasiejcam. Toj padzialiŭsia nazirańniem, jakoje dziviła maskoŭskaje navukovaje asiarodździe. U tyja časy ŭsie navukovyja abarony musili ŭzhadniacca ŭ stalicy SSSR. Kali abaraniaŭsia armianin, u Akademiju pieradavałasia skrynia kańjaku. Kali hruzin — sama mieniej vialikaja butla vina. Navat ukraincy dasyłali razam z navukovaj pracaj dobry šmatok sała z harełkaju. Z BSSR u Maskvu śledam za pracaj prychodziła jak minimum piać danosaŭ ci ananimak.
Hetaja zajzdraść nie daje nam ubačyć našych nadzvyčajnych ludziej. Chacia biełaruskija hieroi žyvuć pobač z nami. Siadziać na «chimijach», ładziać pikiety, vyviešvajuć ściahi, adnaŭlajuć spadčynu, pišuć knihi, vydajuć hazety. Urešcie, prosta razmaŭlajuć pa-biełarusku.
Tak skłałasia histaryčna, a moža, tak patrebna Bohu, što da pieršaha-najlepšaha my stavimsia ź niedavieram. Sprabujem prynizić chacia b va ŭłasnych vačach. Sami nie razumiejučy hetaha.
Spytaj u biełarusa pra jakoha čałavieka, dadaŭšy: «Voś hety sapraŭdy hodny čałaviek, robić niešta vartaje!» — i pačuješ: «Tak, zrazumieła... Ale nie taki jon dobry... Ale nie taki jon dobry, a nakraŭ jon... Dyj nia prosta tak u jaho ŭsio vychodzić, niajnakš maje padviazki naviersie, a mahčyma, i supracoŭničaje z…»
Chto dumaŭ z sučaśnikaŭ Łarysy Hienijuš, Franciška Alachnoviča, Vacłava Łastoŭskaha, što žyvie pobač ź vialikimi j niezvyčajnymi ludźmi? Vielič čałavieka ŭ nas razumiejuć tolki pa jaho adychodzie z hetaha śvietu. Navat Bykaŭ, pakul byŭ žyvy, nie padavaŭsia niejkim klasykam.
Zrešty, mahčyma, niedalnabačny ŭ hetym sensie ŭvieś śviet. Žyli ž my ŭsie pobač, u adzin čas sa śviatym čałaviekam, ale zrazumieli heta tolki paśla adychodu Jana Paŭła II…
Ale ž čužyncy nia hańbiać svaich. A my, jak u toj pieśni Šałkieviča, usie čakajem hieroja-asiłka, jaki narešcie vyzvalić biełarusaŭ ad usiaho drennaha. A hieroj toj užo daŭno pamior. My sami jaho štodnia ŭtoptvajem ŭ brud…
Baranavičy
-
Cyhankoŭ: Nie padazravaŭ, što Babaryka źjaŭlajecca prychilnikam sacyjalizmu — mary siaredniaha čałavieka
-
Apakalipsis zaŭtra. Statkievič napisaŭ pieršy artykuł — z papiaredžańniem pra niebiaśpieku z boku Rasii
-
«Sproby stvaryć Łukašenku vobraz «samaha čałaviečnaha čałavieka» tolki padkreślivajuć krajniuju nialudskaść sistemy»
Kamientary