Śviet77

«Płan zamiežnych inviestycyj»: Jeŭrasajuz stvaraje novy instrumient padtrymki krain-susiedak na 40 miljardaŭ jeŭra

Jeŭrasajuz anansuje stvareńnie novaha miechanizma padtrymki krain-susiedak. Havorka idzie pra vydzialeńnie 40 miljardaŭ jeŭra na harantyi dla pryvatnych inviestycyj.

Fota europeanwesternbalkans.com.

Pra novy miechanizm paviedamlajecca ŭ supolnym artykule vysokaha pradstaŭnika ES pa zamiežnych spravach i palitycy biaśpieki Fiederyki Mahieryni i jeŭrapiejskaha kamisara pa palitycy susiedstva i pieramoŭ pa pašyreńni ES Johanesa Hana. Artykuł apublikavaŭ šerah jeŭrapiejskich sajtaŭ u paniadziełak 19 vieraśnia.

«Letaś Jeŭrapiejskaja kamisija stvaryła Jeŭrapiejski fond stabilnych inviestycyj — tak zvany «Płan Junkiera». Za adzin tolki hod my znajšli 116 miljardaŭ jeŭra, jakija pajšli na padtrymku bolš za 200 000 małych i siarednich pradpryjemstvaŭ. Hety fond pakazaŭ svaju pracazdolnaść — i mienavita tamu my zaraz pašyrajem hety płan: jak u Jeŭropie, tak i za jaje miežami, — pišuć Mahieryni i Han. — Dla hetaha my stvarajem Płan zamiežnych inviestycyj», — pišuć jeŭračynoŭniki.

«My viedajem, što dziaržaŭnyja resursy nie biaskoncyja i nie ŭsiomahutnyja, — adznačajuć jany. — Kali my hladzim na siarednie-i doŭhaterminovuju pierśpiektyvu, my razumiejem, što majem patrebu ŭ novych hulcach, novych instrumientach i novych partniorstvach, nakiravanych na padtrymku rostu, stvareńnie pracoŭnych miescaŭ i adkaz na pieršasnyja pryčyny pieramiaščeńnia i mihracyi ludziej. Mienavita tamu my stvarajem Płan zamiežnych inviestycyj», — pišuć Han i Mahieryni.

«Naša biźnies-supolnaść prosić ab biaśpiecy i ab abaronie ad usich mahčymych ryzyk — jak ad finansavych abo pravavych, tak i ad ryzyk niestabilnaści. Płan zamiežnych inviestycyj budzie padmurkam ich biaśpieki i stymułam dla pošuku novych mahčymaściaŭ pa-za našymi miežami. Płan nakiravany na toje, kab znajści bolš za 40 miljardaŭ jeŭra inviestycyj dla krain-susiedak ES. Heta bolš, čym uvieś abjom dapamohi, jakuju ES ciapier vyłučaje pa ŭsim śviecie. Hety abjom možna padvoić, kali dziaržavy ES vyłučać takija sama hrošy, jakija my vyłučajem ź biudžetu ES.

Jeŭrapiejski fond ŭstojlivaha raźvićcia (JEFSR) budzie nadavać harantyi pryvatnym inviestaram adnosna tych ryzyk, ź jakimi jany sutykajucca, kali pačynajuć svoj biznes u krainach na šlachu raźvićcia. Hetyja harantyi nie tolki buduć prasoŭvać kankretnyja prajekty, ale i stvarać «inviestycyjnyja vokny» ŭ stratehičnych rehijonach abo halinach.

«Adzinaje akno» budzie zaachvočvać pryvatnych i instytucyjnych inviestaraŭ ź Jeŭropy i našych krain-partniorak nakiroŭvać svaje prapanovy i źbirać infarmacyju ab stymułach i inviestycyjnych voknach.

Płan zamiežnych inviestycyj budzie akazvać techničnuju dapamohu dla palapšeńnia jakaści i pavieličeńnia kolkaści prajektaŭ, a taksama dla taho, kab hetyja prajekty byli žyćciazdolnymi. Jeŭrapiejskaja kamisija, Jeŭrapiejski inviestycyjny bank i inšyja mižnarodnyja finansavyja instytuty (karystajučysia paradami śpiecyjalistaŭ z pryvatnych kampanij) buduć pracavać popleč dla manitorynhu prajektaŭ — chutkaha i aryjentavanaha na biźnies.

Dla našych partnioraŭ z krain-susiedak ES harantyja spałučycca z užo najaŭnymi resursami ŭ ramkach inviestycyjnaj płatformy susiedstva. Płan zamiežnych inviestycyj budzie pracavać u supracoŭnictvie ź Inviestycyjnym fondam dla krain-susiedak i Inviestycyjnym fondam dla Afryki, jakija ŭžo ŭmacoŭvajuć stratehičnyja i doŭhaterminovyja inviestycyi.

Akcent budzie stavicca na śfierach transpartu, enierhietyki, navakolnaha asiarodździa i sacyjalnaha raźvićcia. Heta zabiaśpiečyć paśladoŭnaje spałučeńnie roznych instrumientaŭ, jakija buduć vykarystoŭvacca ŭ ramkach Jeŭrapiejskaha fondu ŭstojlivaha raźvićcia dla stymulavańnia inviestycyj u naš rehijon.

Akramia hetaha, naroŭni z realizacyjaj płana budzie adbyvacca dyjałoh pa pytańniach palityki i ŭmacavańnia zdolnaści instytutaŭ.

Našy dziejańni buduć skaardynavanyja i supolnyja, u duchu Hłabalnaj stratehii pa źniešniaj palitycy i palitycy biaśpieki, a taksama abnoŭlenaj Jeŭrapiejskaj palityki susiedstva. My nie tolki nadaŭcy dapamohi (najbujniejšyja na śviecie) my pierš za ŭsio palityčnyja partniory», — pišuć Mahieryni i Han.

«Možna havaryć pra toje, što ŭ jeŭrapiejskaj palitycy pa padtrymcy raźvićcia pačaŭsia novy etap», — pišuć jany.

Kamientary7

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Na pieradśmiarotnym videa z kałonii nasamreč byŭ nie Vitold Ašurak. Źjavilisia novyja padrabiaznaści śmierci palitviaźnia26

Na pieradśmiarotnym videa z kałonii nasamreč byŭ nie Vitold Ašurak. Źjavilisia novyja padrabiaznaści śmierci palitviaźnia

Usie naviny →
Usie naviny

Telebačańnie Irana paviedamiła pra pačatak spynieńnia ahniu1

Na vajnie va Ukrainie zahinuŭ 61-hadovy hłybačanin. Jon vajavaŭ za Rasiju16

U vyniku načnoj ataki na Sumščynu zahinuli try čałavieki, šaściora paranienych

Čamu ciapier usia ŭvaha nakiravana na Armuzski praliŭ — 150-kiłamietrovuju pałasu, jakaja ŭpłyvaje na suśvietnyja ceny na naftu

Biełarusy Daniła Klimovič i Mikita Tałapiła vyjhrali Kubak Kołdera1

Tramp zajaviŭ ab spynieńni ahniu pamiž Iranam i Izrailem6

Kitajskija daśledčyki prademanstravali dron pamieram z kamara

Tramp paraiŭ Dźmitryju Miadźviedzievu nie kidacca słovami pra jadziernuju zbroju6

ZŠA pieraviali svaje blizkaŭschodnija bazy ŭ stan pavyšanaj bajavoj hatoŭnaści2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na pieradśmiarotnym videa z kałonii nasamreč byŭ nie Vitold Ašurak. Źjavilisia novyja padrabiaznaści śmierci palitviaźnia26

Na pieradśmiarotnym videa z kałonii nasamreč byŭ nie Vitold Ašurak. Źjavilisia novyja padrabiaznaści śmierci palitviaźnia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić