Lehiendarnaja kniharnia «Vianok» viartajecca ŭ Trajeckaje pradmieście
Amatary knihi viedajuć: kab znajści redkaje, navat staražytnaje vydańnie varta pieradusim vypravicca ŭ «Vianok», što mieścicca na bierazie Śvisłačy i śpiecyjalizujecca na bukinistycy. Ale ŭletku na internet-sajtach pačali źjaŭlacca tryvožnyja naviny pra zakryćcio kramy na ramont i jaje dalejšy los, jaki na toj čas padavaŭsia niavyznačanym.

Nie tak daŭno stała viadoma, što «Vianok» usio ž nie spynić svajho isnavańnia, ale źmienić uładara i budzie pracavać u krychu inšym profili. Tak, krama ŭvajšła ŭ vialikuju sietku «Biełknihi». Na pytańni «Źviazdy» pra los hetaj kniharni pahadziŭsia adkazać dyrektar «Biełknihi» Alaksandr Vaškievič.
— Mahazin «Vianok», jaki pačaŭ pracavać u 1980-ja hady, pieršapačatkova ŭvachodziŭ u skład sietki «Biełkniha». Potym jon pierajšoŭ na bałans Palihrafkambinata imia Jakuba Kołasa. Ale varta razumieć, što heta pieradusim palihrafičnaje pradpryjemstva, śpiecyjalizavanaje na druku knih, a nie ich prodažy. Tamu i ekanomika, i asartymient tavaraŭ u kramie nie zusim adpaviadali jaho profilu dziejnaści. Pytańnie stajała navat pra zakryćcio «Vianka». Naturalna, «Biełkniha» jak najbujniejšaje knihahandlovaje pradpryjemstva našaj krainy nie mahła pahadzicca z hetym, tamu my vyrašyli viarnuć «Vianok» u siamju svaich kram.
— Paśla ramontu i źmieny ŭłaśnika kniharni ci adbuducca źmieny ŭ profili kramy? Jana zastaniecca skiravanaj na bukinistyku?
— Mahčyma, profil kramy krychu źmienicca. U sietcy «Biełknihi» nie adzin mahazin śpiecyjalizujecca na bukinistycy. Bolš za toje, my suprać taho, kab bukinistyka pieratvaryłasia ŭ peŭnaha kštałtu «zdaču butelek» — kali možna znajści knihi na śmietniku i prynieści ich u mahazin na prodaž. Tut my pierš za ŭsio majem na ŭvazie redkija knihi, jakija pradstaŭlajuć kulturnuju kaštoŭnaść i mohuć być patencyjna cikavymi sučasnym pakupnikam. Heta nie srodak uzbahačeńnia zdatčykaŭ, jakija ŭsprymajuć knihi jak druhasnuju syravinu. My pavysim patrabavańni da pradukcyi, što budzie zdavacca, taksama pašyrym u hetaj kramie asartymient adździełaŭ krajaznaŭstva, turystyčnych daviednikaŭ i knih pra Biełaruś u cełym, našu pryrodu i dasiahnieńni ŭ asobnych śfierach. U tym liku — na zamiežnych movach. Tak płanujem napoŭnicu skarystacca raźmiaščeńniem kramy ŭ turystyčnym centry Minska.
— U našy dni kniharni stanoviacca sapraŭdnymi centrami kultury. Tut ładziacca prezientacyi, arhanizoŭvajucca hramadskija abmierkavańni knih. «Vianok» budzie zaprašać haściej na imprezy?
— Hetaja kniharnia i siońnia pracuje ŭ testavym režymie. Jaje aficyjnaje adkryćcio adbudziecca 9 śniežnia, u 125-ty dzień naradžeńnia Maksima Bahdanoviča. My zaprašajem usich na vialikaje śviata knihi ŭ Trajeckaje pradmieście. A paśla «Vianok» sapraŭdy stanie bazaj knižnaha kłuba, dzie piśmieńniki z našaj padtrymkaj zmohuć pravodzić tvorčyja sustrečy, prezientacyi knih, aŭtohraf-siesii. U hetym kirunku budziem pracavać z Sajuzam piśmieńnikaŭ Biełarusi.
— «Biełkniha» dosyć chutka pašyrajecca, adkryvajucca novyja kramy. Mahčyma, staniecie manapalistam na ajčynnym knižnym rynku?
— Paralelna z kramami «Biełknihi» ŭ našaj krainie adkryvajecca mnoha inšych kniharniaŭ roznych farmataŭ. Rynak siońnia dosyć svabodny. Možna kazać pra davoli mocnuju sietku oz.bu, hetyja mahaziny z prosta punktaŭ vydačy zakazaŭ internet-kramy pieratvarylisia ŭ paŭnavartasnyja kniharni. Sietka «Bukvoježka», što składajecca ź piaci kram, raźmieščanych u handlovych centrach, taksama dazvalaje kazać pra peŭnuju sistemu raboty. U pačatku śniežnia ŭ Minsku adkryjecca krama Sash and Sarru z udziełam rasijskaha kapitału. Heta mahazin drobnaha optu, dzie nabyvać knihi zmohuć pradprymalniki, maleńkija subjekty haspadarańnia. Tamu śćviardžać, što «Biełniknha» stanovicca manapalistam, nielha. Zaraz raźvivajecca handal, alternatyŭny našamu, jon dosyć mocny. Navat kali kazać pra kropkavyja kniharni, takija jak «Knižnaja nara», «Son u Hohala».
— Ale ž u nas u krainie knižny rynak, pa sutnaści, dosyć maleńki. Nie strašna ŭ takim vypadku, što chutka stracicie vialikuju častku prybytku i nie pieramožacie ŭ hetaj kankurencyi?
— Pieramahčy pavinien macniejšy — jakaściu knih, ich asartymientam, cenavaj palitykaj, novymi formami prodažaŭ, akcyjami. I tut, kaniešnie, plačo «Biełknizie» pavinny padstavić ajčynnyja vydaviectvy. Bo mienavita ź imi my ŭ asnoŭnym pracujem. Kamiercyjnyja knižnyja sietki i kramy nie ŭdzialajuć nieabchodnaj uvahi kniham biełaruskich vydaŭcoŭ, aŭtaraŭ, vydańniam na biełaruskaj movie. Tamu ja chacieŭ by zaklikać piśmieńnikaŭ i vydaviectvy stvarać jakasnyja tvory, cikavy kantent — tady i ŭ «Biełknihi» budzie dobraja budučynia. My razam pieramožam u kankurentnaj baraćbie.
— Razvažajem u asnoŭnym pra stalicu. A jak ža rehijony? «Biełkniha» ŭžo zakłała tradycyju adkryvać ci abnaŭlać mahaziny ŭ haradach, jakija prymajuć Śviata biełaruskaha piśmienstva. Ci płanujecie naleta źviarnuć uvahu na Połack?
— U Połacku pracuje kniharnia našaj sietki. Zaraz my dumajem pra toje, kab hety mahazin abnavić, pierafarmaciravać źniešnie i pa pryncypach raboty. Mahčyma, va ŭzajemadziejańni ź miascovymi ŭładami zmožam adkryć i novuju kniharniu. Zrazumieła, što dla takoha vialikaha horada, značnaha kulturnaha centra adnoj knižnaj kramy niedastatkova.
Ciapier čytajuć
Ciahnik Pinsk—Minsk spyniŭsia pad Dziaržynskam biez aciapleńnia. Paśla prybyćcia ŭ stalicu pasažyraŭ razabrali ludzi z sacsietak i raźvieźli pa chatach
Kamientary