Hramadstva1414

U paniadziełak — pačatak Vialikaha postu: 5 faktaŭ 

Kolki ciahniecca Vialiki post?

U pravasłaŭnych chryścijan sioleta jon pačynajecca 27 lutaha i budzie doŭžycca da 15 krasavika, až da Vialikadnia, jaki ŭ hetym hodzie i pravasłaŭnyja, i kataliki adśviatkujuć u adzin dzień — 16 krasavika. Ale apošnija pačnuć paścić tolki 1 sakavika.

Kali kazać prosta, to Vialiki post źjaŭlajecca šlacham da Vialikadnia. Takim čynam vierniki ŭšanoŭvajuć pamiać Chrysta, jaki ŭ svoj čas paściŭsia ŭ pustyni 40 dzion.

Asnoŭnyja praviły

Samyja strohija patrabavańni tyčacca pieršaha i apošniaha tydnia. Jeści dazvalajecca tolki adzin raz na dzień, pažadana ŭviečary. Na vychodnych možna dazvolić sabie dva pryjomy ježy.

Što kateharyčna nielha jeści?

U post tradycyjny nie jaduć miasa, małočnaha, jajek i astatnich praduktaŭ žyviolnaha pachodžańnia, a taksama sałodkaj vypiečki.

Čym siłkavacca ŭ post?

Siarod asnoŭnych praduktaŭ, dazvolenych u post, — chleb, roznyja krupy, salonaja i marynavanaja harodnina, vareńnie ź jahad i sadaviny, babovyja, hryby, suchafrukty, arechi, miod, siezonnaja harodnina i sadavina, ryba (ale jaje možna ŭžyvać tolki dva razy za ŭvieś post).

Chvorym nie rekamiendujecca

Pravasłaŭnaja carkva dazvalaje nie trymać post niamohłym, chvorym, starym i dzieciam da siami hadoŭ. Taksama heta datyčyć ciažarnych i kormiačych žančyn.

Supraćpakazana takaja žorstkaja dyjeta i tym, chto chvareje na straŭnik, padstraŭnikavuju załozu, dyjabietykam i ludziam ź nizkim uzroŭniem hiemahłabinu ŭ kryvi.

Uvohule bolšaść śviataroŭ ličyć, što praviły charčavańnia ŭ Vialiki post — heta daloka nie hałoŭnaje. Nastajaciel prychoda chrama śviaciciela Śpirydona Trymifunckaha ŭ Minsku Alaksandr Palčeŭski kamientuje heta tak: «Z momantu hrechapadzieńnia Adama i Jevy ludzi jašče pry naradžeńni naśledujuć hrešnuju pryrodu. Carkva ž dapamahaje adnavić parušanuju suviaź čałavieka z Boham, viarnuć unutranuju harmoniju, a post — heta adzin z dastupnych nam srodkaŭ być lepš. Kožny hod ludzi zašmat uvahi nadajuć siłkavańniu padčas pasta, ale ježa — tolki pabočnaje. Na pieršym miescy staić zadača za hety pieryjad prasunucca i vyraści duchoŭna».

Kamientary14

Ciapier čytajuć

Zialenski ŭ Vilni: Pakul špic Łukašenki maje bolš pravoŭ, čym narod Biełarusi17

Zialenski ŭ Vilni: Pakul špic Łukašenki maje bolš pravoŭ, čym narod Biełarusi

Usie naviny →
Usie naviny

Cichanoŭskaja i Łatuška ŭ Varšavie ŭskłali vianki razam z Naŭrockim i Naŭsiedam14

U Dziaržynsku łavili kazulu, jakaja prybiehła na dvor dziciačaha centra VIDEA1

U histaryčnaha budynka z Hłybokaha narešcie źjaviŭsia haspadar1

U novaj abaronnaj stratehii ZŠA nazvali Rasiju «pastajannaj, ale kantralavanaj pahrozaj»4

U Kapyli z dušoj upryhožyli dziciačuju biblijateku. Vycinankami z Puškinym, Lermantavym i Jasieninym FOTAFAKT17

Vital Kutuzaŭ raskazaŭ, jak lehienda italjanskaha futbołu Paoła Maldzini pravałendaŭsia try hadziny, kab nastroić biełarusu interniet

Biełaruś vyvodziać ź izalacyi nie prosta tak — Zianon Paźniak pra palityku Trampa74

Kiemlivy i sprytny maładzion dvojčy najechaŭ na aharodžu dziela strachoŭki1

«Hamniet» — šedeŭr, natchniony historyjaj žyćcia Šekśpira. I bliskučaja ihra akciorak, jakich my viedajem pa «Čarnobyli»

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zialenski ŭ Vilni: Pakul špic Łukašenki maje bolš pravoŭ, čym narod Biełarusi17

Zialenski ŭ Vilni: Pakul špic Łukašenki maje bolš pravoŭ, čym narod Biełarusi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić