Sud horadu Kordaba asudziŭ na pažyćciovaje źniavoleńnie byłoha hienerała armii Benchamina Menendesa.

Padčas vajennaj dyktatury 1976‑1983 Menendes, jakomu zaraz 80 hadoŭ, kamandavaŭ trecim armiejskim korpusam u Kordabie. Jon taksama adkazvaŭ za śledčyja izalatary i turmy, u jakich utrymlivalisia palityčnyja źniavolenyja.

Były vajenny asudžany na pažyćciovaje źniavoleńnie za katavańni i zabojstva čatyroch aktyvistaŭ Revalucyjnaj rabočaj partyi Chiłdy Pałasijas, Karłasa Łacha, Rubena Kardosa, Umberta Brandalizi.

Jany prapali biaź źviestak 15 śniežnia 1977 h. Jany byli skradzienyja vajennym režymam, źmieščanyja ŭ turmu i paśla miesiacu dopytaŭ i katavańniaŭ zabityja. Paźniej cieły palitviaźniaŭ byli vykinutyja na vulicu, kab padać abstaviny ich śmierci tak, što byccam jany zahinuli ŭ vuličnych bajach.

Sud nie ŭziaŭ pad uvahu ŭzrost hienerała — pavodle arhientynskich zakonaŭ, ludziam starej za 70 hod, turemnaje źniavoleńnie zamianiajecca chatnim aryštam.

Taki ž verdykt byŭ vyniesieny i ŭ dačynieńni da čatyroch šarahovych udzielnikaŭ chunty, jašče troje byli asudžanyja da turemnych terminaŭ ad 18 da 22 hadoŭ.

Pryhavor byŭ sustrety hučnymi apladysmentami ludziej, što sabralisia la budynka suda.

Pavodle Bi-Bi-Si

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0