Kapitan minskaha AMAPa naviedaŭ treniroŭku «Vajara» i vylecieŭ z pracy
Kapitan minskaha AMAPa straciŭ pracu. Dy jašče z voŭčym biletam. Jak tak vyjšła?

Hetuju historyju «Našaj Nivie» paviedamiŭ jaho znajomy, paprasiŭšy nie nazyvać sapraŭdnaje imia śpiecnazaŭca.
Kiryła — nazaviem jaho tak — słužyŭ u minskim AMAPie z 2011 hoda, byŭ kamandziram atrada i čakaŭ majorskija pahony. Jon raźličvaŭ na pieravod u Akademiju MUS, dzie mieŭsia vykładać taktyčnuju padrychtoŭku.
Čamu taktyčnuju? U jaho vypadku rabota supała z chobi — Kiryła maje svaju strajkbolnuju kamandu, cikavicca vajskovaj temaj i ŭdzielničaje ŭ spabornictvach.
Mienavita dla takoha «pašyreńnia kampietencyi» Kiryła vyrašyŭ schadzić na treniroŭku patryjatyčnaha kłuba «Vajar», zasnavanaha lidaram «maładafrontaŭcaŭ» Źmitrom Daškievičam.
«Jamu cikavyja chardboł, strajkboł, u pryncypie aktyŭny adpačynak, — raskazvaje znajomy Kiryły. — Ubačyŭ UKantakcie rekłamu, pryjšoŭ na treniroŭku, kab pahladzieć, jak i što ŭ ich arhanizavana — što ŭmiejuć, jaki profil. Nu a tam zvyčajnyja zaniatki — taktyka, miedycyna. Kirył mo raz ci dva tudy schadziŭ, dy ŭsio. Bo dalej užo svaje spabornictvy pačynalisia, treba było rychtavacca. U pryncypie, chutka hety momant žyćcia zabyŭsia.

Paśla hetaha prajšło niejkalki miesiacaŭ — Kiryła ŭžo padaŭ rapart na pieravod u Akademiju MUS, prajšoŭ testy pra prafprydatnaść, pravioŭ testavyja zaniatki.
Zastavaŭsia jurydyčny momant — padpisańnie raparta ab pieravodzie.
«U adzin ź dzion jaho razam z kiraŭnictvam vyklikajuć da vysokaha kadravika ŭ HUUS. Pa jakim pytańni? Padumali, što nie chočuć adpuskać u Akademiju, bo ŭ viedamstvie pieravody sa skrypam prachodziać. A tam adrazu kankretnaje pytańnie: u apazicyjnych ruchach udzielničajecie? Kirył navat nie zrazumieŭ adrazu, pra što havorka, adkazaŭ, što nie ŭdzielničaje. A jamu fota ŭ tvar, dzie jon na treniroŭcy «Vajara». Za raniejšyja zasłuhi dazvolili napisać «pa ŭłasnym žadańni», ale toj admoviŭsia zvalniacca — skazaŭ, što zakonaŭ nie parušaŭ, u zabaronienych akcyjach nie ŭdzielničaŭ, orhany nie kampramietavaŭ», — raskazvaje krynica.
Paśla hetaha, maŭlaŭ, pačałosia. Pieršyja dni nam apisali jak «tydzień maralnych prynižeńniaŭ»: źbiralisia niezapłanavanyja aficerskija schody, kiraŭnictva vystupała pierad asabovym składam, dzie davodziłasia, što Kiryła zdradziŭ słužbie.
Paśla materyjały na kapitana pieradali va Upraŭleńnie ŭłasnaj biaśpieki, ale tyja, praanalizavaŭšy situacyju, nibyta raźviali rukami i navat nie znajšli, za što dać dyscyplinarnaje spahnańnie.
«Paśla hetaha Kiryłu skazali «Pracujcie dalej». Z takim namiokam, viedajecie… I ciaham troch tydniaŭ jon atrymaŭ try spahnańni. Dahetul za piać hadoŭ, ich nie było ŭvohule! A tut raz — pieraśledavaŭ złačyncu, na maršrut pryjechała pravierka, jaho niama — spahnańnie. I dalej, dalej: pranosy vučebnyja, testavyja situacyi. Hruba kažučy, prakoł Kiryły pry takich pravierkach byŭ tolki spravaj času. Urešcie štości tam pranieśli praź jaho — nakštałt vybuchovaj pryłady, i heta było aformlena jak nienaležnaje vykanańnie abaviazkaŭ z nastupnym zvalnieńniem».

Praŭda, Kirył na momant pryniaćcia rašeńnia ab zvalnieńni byŭ na balničnym. U adzin ź dzion jon pajechaŭ u kancylaryju zavieryć rapart na adpačynak. Pry składańni raparta na adpačynak čałavieka musiać adpuścić nie raniej za pieršy dzień paznačanaha miesiaca i nie paźniej za apošni — takaja pracedura. Ale takija raparty nie rehistrujucca, tamu dakazać, što ty ich pisaŭ, byvaje prablematyčna.
«Jon pryjechaŭ va Uručča, jamu kažuć — my takoje nie rehistrujem, ale, pamiž nami, vy ŭžo zvolnienyja. Pakińcie paśviedčańnie.
Kiryła admoviŭsia, skazaŭšy, što jaho z takim zahadam nichto nie aznajomiŭ, i ŭvohule — jon u adpačynku. A padčas adpačynku zvalniać nielha. Jon vyrašyŭ pajechać u HUUS sa svaim rapartam na adpačynak. U aŭtobusie ŭbačyŭ «tavaryšaŭ», zrazumieŭ, da čaho idzie. Tut i jany padychodziać, maŭlaŭ, prajedziem z nami. Kudy? Da načalstva. Kirył dastaŭ paśviedčańnie, źviarnuŭsia da ludziej sa słovami, što jon supracoŭnik milicyi, a jaho suprać jaho žadańnia chočuć vyvieści z aŭtobusa. Paprasiŭ kantakty śviedkaŭ, adna dziaŭčyna pahadziłasia. Tyja joj skazali, što Kiryła nie vykanaŭ zahadu, tamu jany musiać dastavić jaho da kiraŭnictva. Jany razam vyjšli, tut padjechaŭ słužbovy mikraaŭtobus, vychodziać jašče dvoje — na toj momant kalehi kapitana, i razam «zanosiać» jaho, u pracesie ŭdaryŭšy ab ramu hałavoj. Pryvieźli tudy, adkul jon vyjšaŭ niadaŭna. Tam pad kamieru začytali zahad. Załamaŭšy ruki, zabrali paśviedčańnie i asabisty numar. Paśla jany jašče musili jechać u raźmiaščeńnie čaści, kab jon zdaŭ formu, ale Kiryłu ad udaru hałavoj stała kiepska, z padazreńniem na čerapna-mazhavuju traŭmu jaho zabrała chutkaja. Praŭda, usio abyšłosia», — raskazała detali jaho znajomy.
Paśla Kiryła padavaŭ u sud na niezakonnyja dziejańni supracoŭnikaŭ AMAP i parušeńnie pracoŭnaha zakanadaŭstva, ale ŭsie sudy prajhraŭ — dziaŭčyna-śviedka ŭrešcie dała tłumačalnuju zapisku, što jon sieŭ u mašynu pa svajoj zhodzie.
Sam Kiryła nie staŭ paćviardžać ci abviarhać hetuju infarmacyju, skazaŭ tolki, što «ŭ kursie ŭsie — ad radavoha da ministra».
Zasnavalnik «Vajara» Źmicier Daškievič skazaŭ «Našaj Nivie», što takoha čałavieka jon pryhadvaje.
«Tak, byŭ. Jon i nie chavaŭ, što słužyć. U jaho jašče čyrvona-zialony ściah visieŭ u mašynie, a ź jaho niechta z našych pachichikaŭ, maŭlaŭ, što za niedarečnaść? Čaplaj bieła-čyrvona-bieły. Toj skazaŭ, što jon tut nie dla palityki. Pahladzieŭ, jak u nas što arhanizavana, i bolš nie było jaho. Pamiataju, tolki, spytaŭ, jaki nastroj u jahonych chłopcaŭ — kali siudy Pucin pryjdzie, to jany za jaho buduć, ci za Łukašenku? Nu jon padumaŭ i skazaŭ, što bolšaść usio ž budzie za Pucina. Cikava, ci heta Łukašenka razumieje? A što zvolnili jaho, vy kažacie… Prykra», — skazaŭ Daškievič.
«Prykra za čałavieka, — skazaŭ nam i znajomy zvolnienaha z orhanaŭ unutranych spraŭ. — Ź niefarmalnych razmoŭ z kiraŭnictvam było jasna, što zvalniajuć za «Vajar», chacia ničoha tam palityčnaha nie było. Ci škaduje jon? Chutčej, nie. Moža navat i rady, što syšoŭ, — padsumoŭvaje znajomy. — Viedaju, što rasčaravaŭsia ŭ śpiecnazaŭskim braterstśvie. Viedajecie, kali byli hałasavańni asabovaha składu, maŭlaŭ, ci chočacie vy, kab hety čałaviek zastaŭsia z nami, chtości padymaŭ ruku, chtości nie. A paśla jany padychodzili i kazali: daruj, ale nam kvatery budavać jašče, kredyty płacić… Nu, u kaho što. A što vy piać hadoŭ z hetym čałaviekam z adnoj ssabojki jeli, hruba kažučy, na heta ŭžo naplavać».
Kamientary