Avijanosiec nazvali Gerald R. Ford (CVN 78), piša Biełta.

Jon kaštuje 12,9 miljarda dalaraŭ, pieradajuć infarmahienctvy.
Da hetaha amierykanskija VMS atrymlivali avijanosiec ŭ 2009 hodzie. Paźniej terminy pabudovy i zdačy novaha fłahmana nieadnarazova pieranosilisia.
Płanavałasia, što jon pastupić na ŭzbrajeńnie ŭ 2014 hodzie, adnak tady tolki ŭzialisia za jaho pabudovu.
Na daviadzieńnie da ładu kanstrukcyi karabla spatrebiŭsia hod. U avijanosca byli prablemy z pryjomam i vyletam bajavych samalotaŭ, pahruzkaj bojeprypasaŭ, samaabaronaj i nazirańniem za navakollem.
Padčas dapracoŭki ŭdałosia damahčysia taho, kab z avijanosca možna było zapuskać samaloty kožnyja 45 siekund — heta na 25% čaściej, čym raniej.
Pry hetym parłamientaryi-respublikancy i ciapierašni prezident ZŠA Donald Tramp, jakija vystupajuć za naroščvańnie vajskovaj mocy, krytykavali niekatoryja novaŭviadzieńni i kančatkovy košt karabla.
Jany vystupali suprać ustanoŭki elektramahnitnaj katapulty i kaštarysu amal pad 13 miljardaŭ dalaraŭ.
Vajskovyja ekśpierty pry hetym adznačajuć nieefiektyŭnaść avijanosnych złučeńniaŭ. Na ich dumku, niahledziačy na pavyšanuju abaronienaść hetych hrup, avijanosnyja karabli z supravadžeńniem ujaŭlajuć saboj davoli bujnuju cel, jakaja moža stać «brackaj mahiłaj» dla niekalkich tysiač marakoŭ.
Kamientary