Kultura5050

Aleksijevič viazie ŭ Minsk Sakurava. Chto hety śmieły čałaviek?

Viadomy rasijski režysior vystupić pierad minskaj publikaj 28 kastryčnika. 

66-hadovy Alaksandr Sakuraŭ pracuje ŭ žanry intelektualnaha kino. Jahonyja filmy «Małoch», «Ciala», «Alaksandra», «Rasiejski kaŭčeh» byli naminavanyja na «Załatuju palmavuju halinu» Kanskaha kinafiestyvalu. A «Faŭst» u 2011 hodzie zdabyŭ «Załaty Leŭ» Vieniecyjanskaha fiestyvalu.

Sakuraŭ u kino składana ekśpierymientuje: jahony «Rasiejski kaŭčeh» [«Russkij kovčieh»] byŭ źniaty adnym sucelnym kadram, biez mantažu.

Sakuraŭ nie prosta ramieśnik kino. Jon intelektuał, jaki zajmaje vyraznuju palityčnuju pazicyju.

U śniežni 2016 hoda jon nie pabajaŭsia na sustrečy z Pucinym u tvar paprasić vyzvaleńnia aryštavanaha ŭ Krymie pa abvinavačvańni ŭ teraryźmie ŭkrainskaha režysiora Aleha Siancova.

U sakaviku 2014 hoda, kali Rasija pahruziłasia va ŭra-patryjatyzm na chvali anieksii Kryma, Sakuraŭ vystupiŭ z zajavaj, u jakoj adznačyŭ, što vykarystańnie vajennaj siły suprać ukraincaŭ budzie mieć niezvarotnyja nastupstvy dla samoj Rasiei. Jon zaklikaŭ rasijan pavažać žadańnie ukraincaŭ žyć asobnaj dziaržavaj: «My nie adzin narod z ukraincami, my roznyja. U nas ŭnutrana roznyja kultury.

Niezdarma ŭkraincy zaŭsiody chacieli žyć asobnaj dziaržavaj. Tak, my blizkija, u nas jość šmat padobnaha, ale heta nie aznačaje, što my adzin narod. Heta zusim nie tak. My roznyja i nam hetuju roznaść treba pavažać i šanavać».

Na vybarach 2016 hoda Sakuraŭ uznačalvaŭ pieciarburhski śpis apazicyjnaj partyi «Jabłyk», pry hetym zastajučysia biespartyjnym.

A ŭ lutym 2017 hoda Alaksandr Sakuraŭ skazaŭ, što rasiejskija palityčnyja kamientatary, a taksama supracoŭniki rasijskaha telebačańnia i radyjoviaščańnia rana ci pozna paŭstanuć pierad Haahskim trybunałam, pakolki jany «źjaŭlajucca pravakatarami, jakija padčas pažaru raskidvajucca zapałkami».

«Jany pavinny być pakaranyja, — dadaŭ Sakuraŭ. — Heta ž prosta złačyncy, jakija pracujuć i na dziaržaŭnych, i na pryvatnych kanałach. I tam, i tam niama nijakaj adkaznaści za padobnyja pavodziny».

Sakurava ŭ «Kłubie Aleksijevič» prymie staličny Dom Kino. Heta budzie subota, sustreča pačynajecca a 19-j hadzinie, uvachod pa zaprašeńniach, ale, musić, pry žadańni tudy možna budzie prabicca i tak.

Kamientary50

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

«Ja tolki adnaho chaču: kab vy pavieryli mnie znoŭ». Jak prajšła pieršaja akcyja Cichanoŭskaha ŭ Varšavie paśla vyzvaleńnia

«Ja tolki adnaho chaču: kab vy pavieryli mnie znoŭ». Jak prajšła pieršaja akcyja Cichanoŭskaha ŭ Varšavie paśla vyzvaleńnia

Usie naviny →
Usie naviny

Jeŭropa zmahła zachavać adzinstva z Trampam na vypadak napadu Rasii11

Biełarusbank abmiažoŭvaje źniaćcie najaŭnych z kartak3

U Armienii aryštavali archijepiskapa i jašče 16 zmoŭnikaŭ1

4, 14 ci 114? U Kobrynie nie mohuć razabracca z numaram doma na fasadzie6

Kaciaryna Cichanava — nie prosta dačka Pucina. Jaje ličać mahčymaj pierajemnicaj11

«Niervovaje, tryvožnaje, niepalityčnaje. Hałoŭny hieroj — člen Savieta Respubliki». Volha Łojka prapanuje «Biełaruśfilmu» ideju kino3

U Maskvie mužčyny masava sprabujuć znajomicca, macajučy dziaŭčat za jahadzicy. Tak zahadaŭ rabić seks-koŭč ź Biełarusi24

Z 1 vieraśnia biełarusam, što jeduć u Łatviju, treba budzie zarehistravacca na śpiecyjalnym partale i zapoŭnić ankietu9

Śpiecsłužby pad vyhladam «druku simvoliki i ściahoŭ» sprabujuć padbić biełarusaŭ zamiežža pieradać svaje asabistyja źviestki2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja tolki adnaho chaču: kab vy pavieryli mnie znoŭ». Jak prajšła pieršaja akcyja Cichanoŭskaha ŭ Varšavie paśla vyzvaleńnia

«Ja tolki adnaho chaču: kab vy pavieryli mnie znoŭ». Jak prajšła pieršaja akcyja Cichanoŭskaha ŭ Varšavie paśla vyzvaleńnia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić