U Minsku prajšła navukovaja kanfierencyja ab represijach — pieršaja za dvaccać hadoŭ
Svaimi nazirańniami paśla kanfierencyi «Masavyja represii ŭ SSSR u histaryčnych daśledavańniach», jakaja prajšła ŭ Minsku 17—18 listapada, dzielicca historyk Anton Lavicki.
U paraŭnańni z Rasijaj ci Kazachstanam, nie kažučy pra Ukrainu, u Biełarusi siarod panujučaj elity zachoŭvajecca ciopłaje staŭleńnie da savieckaj minuŭščyny. Jaje «ramantyzacyja» adbyvajecca ŭ tym liku praz usprymańnie represij jak prykraha nieparazumieńnia.
Taksičny kantekst aficyjnaj histaryčnaj palityki akreśliŭ Ihar Kuźniacoŭ, nahadaŭšy, što heta pieršaje za dvaccać hadoŭ navukovaje mierapryjemstva takoha maštabu, pryśviečanaje represijam.
Za 23 hady ŭ Biełarusi nie abaronienaja taksama nivodnaja dysiertacyja pa temie. Choć savieckija represii ad kanca 80-ch znachodziacca ŭ fokusie histaryčnaj palityki ŭ Biełarusi.
Dumku, što represii ŭ SSSR byli nie vypadkovaściu, a nieadjemnaj častkaj savieckaj sistemy, abhruntoŭvała na kanfierencyi Taćciana Proćka.
Kanfierencyja, siarod arhanizataraŭ jakoj byli moładzievaje abjadnańnie «Historyka», Archiŭ vusnaj historyi, Polski instytut u Minsku, «Latučy ŭniviersitet», Instytut słavistyki PAN, — sabrała ŭdzielnikaŭ pieravažna ź Biełarusi, Ukrainy, Polščy i Rasii.
Nie vypadaje pierakazać navat najbolš cikavyja dakłady. Tamu nižej prapanujem niekalki ahulnych siužetaŭ, jakija prysutničali ŭ bolšaści dakładaŭ i dyskusii.
Kolki było achviaraŭ i jak ich ličyć
Da hetaj pary zachoŭvaje aktualnaść pytańnie ličbaŭ, niahledziačy na toje, što jano było «aryfmietyčna» raźviazanaje». Ihar Kuźniacoŭ ahučyŭ na kanfierencyi svaje ličby, jakija vyklikali peŭnaje ŭzrušeńnie ŭ aŭdytoryi.
Pytańnie maštabaŭ naŭprost źviazanaje z užytymi paniaćciami. Jakija zachady dziaržavy naležać da «represij»? Jak stavicca da reabilitacyi? Jak pracavać z dychatamijaj «kat-achviara»? Ci, mahčyma, ich varta zamianić? U dyskusii prahučała dumka ab tym, što «parasonavym» aznačeńniem moža słužyć «čyrvony teror».
Kidajecca ŭ vočy, što hetyja leksičnyja srodki pachodziać z savieckaj epochi. Pra heta ŭ dyskusii kazaŭ historyk Alaksiej Bratačkin. Na jahonuju dumku, palityčnaja akcyja kanca 1980-ch hadoŭ, mabilizavanaja mienavita pamiaćciu pra represii, nie była antysavieckaj. Heta byli antystalinisckija vystupleńni ŭ miežach druhoj chvali savieckaj kiravanaj destalinizacyi.
Cikava, adnak, što pra hetyja momanty ŭdzielniki — i vučonyja, i praktyki — razvažali mała. Heta asabliva kidajecca ŭ vočy, kali mieć na ŭvazie, što sankt-pieciarburhski «Miemaryjał» usiu svaju tryccacihadovuju dziejnaść schilny abahulniać jak rabotu nad udakładnieńniem paniaćciaŭ.
Pamiać pra represii vycieśniŭ Čarnobyl
Vitajučy kanfierencyju, Aleś Smalančuk adznačyŭ: arhanizatary sprabavali spałučyć vielmi roznyja kirunki daśledavańniaŭ. Heta kłasičnaja histaryjahrafija (zasiarodžanaja na archiŭnaj rabocie), daśledavańni pamiaci i «vusnaja historyja».
Vusnaja historyja ŭ Biełarusi ŭsio jašče zastajecca prajektam adzinak (choć važnyja impulsy dla jejnaha raźvićcia daje pamianiony archiŭ), što mocna kantrastuje z ukrainskaj situacyjaj. U dakładach havorka išła pieravažna ab tym, što vusnahistaryčnyja naratyvy najpierš dajuć mahčymaść uznavić ahulny vobraz, «kanjunkturu» histaryčnaj padziei.
Mienskaja daśledčyca Volha Ivanova staviła pytańnie ab tym, nakolki karelujuć źviestki piśmovych krynic i asabistaj pamiaci. Ale pieravažnaja bolšaść dakładaŭ z vusnaj historyi pakazvała, jak ludzi ŭspaminajuć ekstremalny dośvied 30-ch.
Nijak nie padtrymanaja aficyjnymi ŭstanovami, takaja pryvatnaja pamiać časta akazvałasia vielmi niestabilnaj, «karotkaj»: navat u adnoj siamji fakty represij chutka mahli ściercisia ŭ časie. Ź inšaha boku, ukrainskaja daśledčyca Ała Dźmitryjenka (Łuck) pakazvała, što dla mnohich śviedkaŭ dośvied vyžyvańnia ŭ 30-ja staŭ adnym z klučavych punktaŭ aŭtabijahrafii. Tolki tyja, chto ŭ kancy 80-ch pieražyŭ «čarnobylskaje» adsialeńnie, — dramatyčnaje krušeńnie zvyčnaha žyćciovaha śvietu, — hety novy dośvied kalektyŭnaj traŭmy «vycieśniŭ» 30-ja.
Uvohule, vusnaja historyja vyjaviła vialiki patencyjał što da zboru cikavych, zajmalnych epizodaŭ («stories»). Jany, adnak, nie tak lohka paddajucca abahulnieńniu ŭ vialiki naratyŭ («history»).
Abjadnanyja represijami
Asablivaściu kanfierencyi, jakaja adrazu kidałasia ŭ vočy, była «ŭschodniejeŭrapiejskaja» moŭnaja palityka. Udzielniki ź Biełarusi, Ukrainy, Polščy, Rasii pramaŭlali kožny ŭ svajoj movie.
Takoje ŭzajemnaje suadniasieńnie moŭ paznačaje supolnaść histaryčnaha dośviedu hetych krain. Savieckija represii, hvałt u miežach kamunistyčnaj sistemy, abjadnoŭvaje hetyja vielmi roznyja krainy. Najpierš, biezumoŭna, jak śpiecyfičny histaryčny dośvied. Ale taksama — jak pradmiet pamiaci i kłopatu histaryčnaj palityki.
Aleh Reut u svaim dakładzie pakazaŭ, jak pavodzicca rasiejskaja (ale, musić, naohuł «postsavieckaja aŭtarytarnaja») dziaržava, sutykajučysia z takoj dalikatnaj histaryčnaj prablemaj, jak represii. Sama pryroda źjavy, vidavočna, uzdymaje pytańni ab adkaznaści dziaržavy pierad hramadzianami.
Kab uniknuć tak niepryjemnych pytańniaŭ, postsaviecki aŭtarytaryzm u Rasii i ŭ Biełarusi schilny apielavać da dyskursu vierahodnaści: maŭlaŭ, da času, pakul kančatkova i dakładna nie buduć vyśvietlenyja ŭsie fakty, čapać hetuju temu nie varta.
Reut razhladaŭ rasijskija siužety, ale jany nadziva nahadvajuć biełaruskija. Takuju ž rytoryku možna było nazirać u dačynieńni da Kurapataŭ. Biełaruskaja ŭłada taksama imkniecca stvaryć dla siabie zručnuju pazicyju maderatara ŭ dyskusii, jakaja da pary zdymaje samo pytańnie.
Praktyčny sens
Važnaj asablivaściu temy źjaŭlajecca mahčymaść abjadnać navukovy i praktyčny dośvied. Niezdarma pytańnie ab zazory pamiž navukovym daśledavańniem i praktyčnaj rabotaj uzdymałasia niekatorymi ŭdzielnikami i asabliva jaskrava vyjaviłasia ŭ kancy, kali ŭdzielniki abmiarkoŭvali vynikovuju rezalucyju, vahajučysia pamiž maralnym zaklikam i praktyčnymi zachadami.
U cełym, adnak, aznačeńnie «navukova-praktyčnaja» i takim čynam sfarmulavany paradak dnia mieŭ vializnyja pieravahi. Dakłady ab uviekaviečvańni pamiaci achviar represij, naprykład, u niekalkich uročyščach pad Viciebskam (dakład rabiŭ Jan Dziaržaŭcaŭ) uznaŭlali biahučuju biełaruskuju rečaisnaść taksama, jak u dakładach historykaŭ ab 30-ch ci 40-ch hadach rabilisia vysnovy ab savieckim hramadstvie.
Praktyku na kanfierencyi pradstaŭlali nie tolki ŭdzielniki inicyjatyvy «Ekśpierty ŭ abaronu Kurapataŭ» ci aktyvisty ŭviekaviečvańnia achviar represij. Havorka idzie taksama pra naščadkaŭ achviar represij, dla jakich hety histaryčny siužet źjaŭlajecca pieradusim častkaj pryvatnaj sacyjalizacyi i bijahrafii.
Siudy ž možna adnieści dakład Ihara Mielnikava, jaki pradstaviŭ svaje apošnija knihi. Ich možna razhladać jak prykład svajho kštałtu «stychijnaj» histaryčnaj palityki — jany majuć navukova-papularny charaktar i raźličanyja na šyroki popyt. Pry hetym słovazłučeńnie «biełaruski nacyjanalizm» taksama prahučała, jano dazvalaje aściarožna vyznačyć pryblizny matyvacyjny resurs. U hetym sensie ich možna i treba supastavić z namahańniami pa ŭdakładnieńni histaryčnaj tapahrafii Kurapataŭ (ich pradstaviŭ Marat Haravy) ci ŭstalavańniem kryžoŭ na miescy rasstrełaŭ.
Svajo bačańnie taho, jakim čynam pavinien być uładkavany «tekst» hetaj histaryčnaj palityki, pradstaviła prafiesar Jeŭrapiejskaha humanitarnaha ŭniviersiteta Iryna Ramanava. Daśledčyca źviarnuła ŭvahu na składanaści intehracyi temy represij u zvyčajny histaryčny naratyŭ, u pryvatnaści ŭ padručnikach. Jašče savieckaja struktura apaviadańnia (palityčnaja, sacyjalnaja, ekanamičnaja, kulturnaja historyja) nie praduhledžvaje «miesca» dla represij, robić ich čužarodnym i nie vartym uvahi epizodam. Źmianić situacyju možna, radykalna pierahledzieŭšy sposab arhanizacyi histaryčnaha materyjału.
Taksama treba zaŭvažyć, što kamunikacyja navukoŭcaŭ i «praktykaŭ histaryčnaj palityki» nie zaŭsiody aznačała zhodu. Tezis Alaksieja Łastoŭskaha ab tym, što intehracyjny patencyjał Kurapataŭ moža być abmiežavanym, vyklikaŭ piarečańni — mienavita z boku «praktykaŭ». Uźnikła pytańnie ab tym, jak navukoŭcy daśledujuć rečaisnaść i čamu ich vysnovy nie supadajuć z emacyjnym dośviedam «praktykaŭ».
U hetym sutyknieńni i hetaj krychu «pabočnaj» sprečcy palahaje važnaja vartaść takoha rodu kanfierencyj, kankretny vynik zazvyčaj biazdumna ŭžytaha aznačeńnia «navukova-praktyčny».
* * *
U cełym, kanfierencyja vyjaviła, nakolki bahaty, «kansalidavany» materyjał prapanuje daśledčykam dadzienaja prablematyka. Tematyčny absiah represij uklučaje takija źjavy, jak savietyzacyja, pierajemnaść i prahały ŭ praŭnym paradku (reabilitacyja pierš za ŭsio), paniaćcie praŭnaj dziaržavy i jejny modus operandi, historyja hvałtu i asabliva — štodzionnaści, u tym liku los represavanych «paśla represij», adaptacyja siemjaŭ vorahaŭ dziaržavy i represavanych da sacyjalnaha paradku ŭ epochu represij.
U kancy varta adznačyć vysoki ŭzrovień arhanizacyi (dziŭna, ale heta nie rytualnaja remarka dziela vietlivaści: pra heta kazali, naprykład, i ŭkrainskija ŭdzielniki). Pa vynikach kanfierencyi maje vyjści zbornik artykułaŭ. Budzie vydatna, kali jon stanie pradmietam abmierkavańnia.
Kamientary