30 listapada 2017 hoda paśla ciažkaj chvaroby pajšoŭ z žyćcia zdolny vučony, talenavity piedahoh, dacent kafiedry narmalnaj anatomii Biełaruskaha dziaržaŭnaha miedycynskaha univiersiteta, kandydat miedycynskich navuk Jaraševič Stanisłaŭ Piatrovič.

Bieź niečaha 60 hadoŭ tamu nazad Stanisłaŭ Piatrovič pastupiŭ u Minski dziaržaŭny miedycynski instytut, jakomu zastavaŭsia addanym da kanca svaich dzion.
Tut jon skončyŭ aśpiranturu, abaraniŭ dysiertacyju, pracavaŭ staršym navukovym supracoŭnikam i ŭznačalvaŭ samuju masavuju hramadskuju arhanizacyju — prafsajuznuju. Z 1978 h. Stanisłaŭ Piatrovič pierachodzić na vykładčyckuju pracu spačatku asistentam, a zatym dacentam kafiedry narmalnaj anatomii, jakoj jon kiravaŭ z 1996 pa 1999.
Sfarmiravany jak navukoviec-histachimik, Stanisłaŭ Piatrovič prajaviŭ svoj daśledčy talent i ŭ inšych halinach navuki. Jon byŭ pryznanym aŭtarytetam u pytańniach historyi kafiedry, na jakoj pracavaŭ. Im daskanała vyvučana padstava i raźvićcio anatamičnych muziejaŭ u našaj respublicy. Vialikaje značeńnie Jaraševič S.P. nadavaŭ piedahahičnamu pryncypu nahladnaści ŭ vykładańni anatomii čałavieka. Jon unios istotny ŭkład u stvareńnie anatamičnych muziejnych i vučebnych preparataŭ, a taksama tablic i mulažoŭ, jakija pavyšajuć nahladnaść vykładańnia pradmieta.
Stanisłavu Piatroviču zasłužana naležyć pryjarytet vykładańnia anatomii na biełaruskaj movie, jon — adzin z aŭtaraŭ navukovaj biełaruskaj anatamičnaj terminałohii i ruska-biełaruska-łacinskaha słoŭnika «Anatomija». Usio svajo žyćcio jon baleŭ dušoj za adradžeńnie biełaruskaj movy, samabytnaści biełaruskaj kultury.
Na farmiravańni šmathrannaj asoby Stanisłava Piatroviča adbiłasia bahataja histaryčnaja spadčyna jaho małoj radzimy — vioski Usielub Navahrudskaha rajona Hrodzienskaj vobłaści, jakuju jon viedaŭ i jakoj hanaryŭsia. Hetaja vioska viadomaja svaim siadzibna-parkavym kompleksam XVIII—XX stahodździaŭ i samym starym kaściołam na terytoryi Biełarusi, uźviedzienym u 1433 hodzie kniaziem Andrejem Usielubskim. Niepaŭtornaje začaravańnie v. Usielub ź jaje architekturnymi pomnikami ŭ styli nieahotyki, nakanavanymi vykonvać sakralnuju misiju chramaŭ, znajšło adlustravańnie ŭ apaviadańniach i natatkach Stanisłava Piatroviča, jakimi jon dzialiŭsia ź siabrami i kalehami.

Naradziŭšysia ŭ takoj znakamitaj miascovaści, niemahčyma było stavicca da radzimy inakš, jak staviŭsia da jaje Stanisłaŭ Piatrovič — z pavahaj i luboŭju. Jon nieadnarazova naviedvaŭsia ŭ rodnyja miaściny, daskanała vyvučaŭ historyju rodnaha kraju i svaich prodkaŭ, padkreślivajučy vialikuju iścinu: bieź minułaha niama budučyni. Pieraniaŭšy ad baćkoŭ luboŭ da pracy i nazyvajučy siabie «pracaholikam», Stanisłaŭ Piatrovič, pačynajučy sa škoły, dapamahaŭ baćkam, paźniej, paśla zakančeńnia Navahrudskaha miedycynskaha vučylišča, pracavaŭ renthien-łabarantam Hrodzienskaha abłasnoha supraćtubierkuloznaha dyspansiera, a padčas vučoby ŭ instytucie padzarablaŭ miedbratam.
Jaraševič S.P. asablivuju ŭvahu nadavaŭ etyčnym aśpiektam vykładańnia, udzielničaŭ u realizacyi prahramy bijaetyčnaj padrychtoŭki śpiecyjalistaŭ. Jon źjaŭlajecca saaŭtaram takich navučalnych dapamožnikaŭ, jak «Bijamiedycynskaja etyka», «Bijaetyka: miždyscyplinarnaja stratehija i pryjarytety», «Asnovy bijaetyki». Usiaho im apublikavana bolš za 150 navukovych prac.
Mienavita piedahahičnaja dziejnaść u poŭnaj miery raskryła šmathranny charaktar asoby Stanisłava Piatroviča. Jon umieŭ zhurtavać vakoł siabie moładź, zacikavić. Stanisłaŭ Piatrovič na praciahu 10 hadoŭ kiravaŭ studenckim navukovym hurtkom kafiedry narmalnaj anatomii. Jon sumiesna z hurtkoŭcami raspracoŭvaŭ novyja cikavyja kirunki ŭ vyvučeńni anatomii čałavieka.

Nieacenny ŭkład Stanisłava Piatroviča ŭ padrychtoŭku miedycynskich kadraŭ. Budučy čałaviekam adkaznym, dobrasumlennym, prystojnym, Stanisłaŭ Piatrovič asabistym prykładam vychoŭvaŭ novaje pakaleńnie daktaroŭ, pośpiechami jakich jon hanaryŭsia i jakija sapraŭdy zaniali hodnaje miesca ŭ hramadstvie. Siarod jaho vučniaŭ: Išucin A.S. (pałkoŭnik, k.m.n., dacent BDMU), Husieva Ju.A. (k.m.n., dacent BDMU), Novik N.H. (zasnavalnik Kliniki estetyčnaj miedycyny, h. Biełastok), Kačatkoŭ R.Ju. (skončyŭ rezidenturu i pracuje hiematołaham va ŭniviersitecie Taronta), Subchaš Bienierdžy (prafiesar, d.m.n., zahadčyk kafiedry kardyjałohii Univiersiteta Techasa), Paŭłoŭskaja I.S. (doktar akušer-hiniekołah ŭ Livanie), Pačkajła A.S. (k.m.n., dacent kafiedry palikliničnaj piedyjatryi BiełMAPA), Ancipava V.A. (dacent Instytuta makraskapičnaj i kliničnaj anatomii Miedycynskaha ŭniviersiteta h. Hrac, Aŭstryja) i mnohija inšyja. Nabytyja studentami pad kiraŭnictvam Jaraševiča S.P. daśledčyja navyki pasłužyli asnovaj dla ich prafiesijnaha rostu.

Jaraševiča Stanisłava Piatroviča adroźnivała vyklučnaja ŭnutranaja intelihientnaść, niepaŭtornaje abajańnie, ščyraść i takt. Jon byŭ tvorčym čałaviekam, caniŭ i viedaŭ žyvapis, lubiŭ historyju Biełarusi i paeziju. Jon nazaŭsiody zastaniecca ŭ sercach jaho blizkich, siabroŭ i kalehaŭ nadziejnym tavaryšam i mudrym daradcam, zaŭsiody hatovym pryjści na dapamohu ŭ luboj situacyi.
13 kastryčnika 2018 h. Stanisłavu Piatroviču Jaraševiču spoŭniłasia b 80 hadoŭ i 40 hadoŭ z pačatku jaho dziejnaści na kafiedry narmalnaj anatomii BDMU. Adnak, na žal, hetamu nie nakanavana spraŭdzicca.
Pajšoŭ z žyćcia čałaviek, čyje radki, cytaty my nie stamlajemsia paŭtarać. Jaho vysoki navukovy patencyjał, šyrokaja erudycyja, pryrodžanaja ścipłaść i pavaha da ludziej nazaŭždy zastaniecca ŭ pamiaci jaho kaleh i vučniaŭ.
Voś što kažuć vučni pra svajho nastaŭnika.
Išucin A.S.:
«Maja pieršaja sustreča sa Stanisłavam Piatrovičam, jak z vykładčykam i kurataram, adbyłasia ŭ 1985 h. Tak jak kuratarstva praduhledžvaje i niefarmalnyja znosiny, nieŭzabavie pamiž nami stali składvacca adnosiny jak pamiž synam i baćkam. Parady i dapamohu Stanisłava Piatroviča ŭ roznych žyćciovych situacyjach šmat u čym dapamahali mnie. Naša siabroŭstva praciahvałasia bolš za tryccać hadoŭ i jaho sychod z žyćcia — vialikaje hora i niezamiennaja strata dla mianie. Śvietłaj pamiaci majho Nastaŭnika i kalehi ja pryśviaciŭ našu manahrafiju «Vajenna-miedycynskaja adukacyja ŭ Respublicy Biełaruś. Historyja i sučasnaść».
Novik N.H.:
«Na žal, pryjšoŭ čas, kali našy Nastaŭniki pakidajuć nas, pakidajučy adčuvańnie straty i abaviazku… abaviazku zachavańnia ŭ pamiaci čahości bolšaha, čym navuka. Sa Stanisłavam Piatrovičam razam viali anatamičny hurtok na praciahu niekalki hadoŭ. Navat paśla zakančeńnia ŭniviersiteta i pierajezdu ŭ inšuju krainu prychodziła ŭ alma-matar nie z-za nastalhii pa ścienach budynka, a pa im, maim Nastaŭniku. Za dobry pohlad, za žadańnie dapamahčy va ŭsich ciažkaściach, za luboŭ da studentaŭ i navuki, za ščyruju radaść za pośpiechi svaich vučniaŭ — za heta ŭsio vielizarnaja padziaka i nizki pakłon Vam, moj mudry Nastaŭnik!»
Ancipava V.A.:
«Viestka pra śmierć Stanisłava Piatroviča Jaraševiča mocna zasmuciła mianie. Ja chacieła b vykazać maje ščyryja spačuvańni ŭ suviazi z hetaj niezamiennaj strataj. Ja zaŭsiody ź ciepłynioj uspaminaju cikavyja praktyčnyja zaniatki i sieminary Stanisłava Piatroviča, a taksama navukovyja i tvorčyja dyskusii ŭ nievialikim kole studentaŭ i vykładčykaŭ. Jon byŭ sapraŭdnym anatamam, jaki ŭzornym čynam farmavaŭ asoby budučych lekaraŭ. Ja šmat čym jamu abaviazanaja i nazaŭsiody zapomniu jaho jak cudoŭnaha nastaŭnika, a taksama vielmi pryjemnaha i dobrazyčlivaha čałavieka. Značnaja spadčyna praciahvaje žyć u jaho vypusknikach i jaho vučeńni».
Pačkajła A.S.:
«Pieršy moj navukovy artykuł, jak i pieršy navukovy dakład, byli padrychtavany mienavita pad kiraŭnictvam Stanisłava Piatroviča. Jon nazaŭsiody zastaniecca ŭ majoj pamiaci vyklučna ścipłym i intelihientnym čałaviekam, čałaviekam nievierahodnaj pracavitaści i dabryni. Nie raz zdarałasia tak, što jaho ciopły i niahučny žart nastrojvaŭ i zaradžaŭ aptymizmam usich, chto atačaŭ Stanisłava Piatroviča. Padpisany im biełaruski anatamičny słoŭnik na majoj palicy — simvał toj nieabsiažnaj i haračaj lubovi, jakuju siłkavaŭ hety niezvyčajny čałaviek da svajoj Biełarusi, jaje žyvoj movy i kultury».
-
Karbalevič adkazaŭ, chto z atačeńnia Łukašenki moh by jaho zamianić i čamu nie vieryć u pierajemnika Kolu
-
Słavacki palitołah, były kiraŭnik amierykanskaha fondu PACT łabiruje zbližeńnie z Łukašenkam
-
«Usie my budziem žyć horš, biadniej, z adkatam na 30-40 hadoŭ nazad». Jak śviet niezvarotna idzie da zusim inšaj realnaści
Kamientary