Hramadstva1616

Alimkin — aktyvistu Rabianku ŭ sudzie: «Vy ž apazicyjanier. Vam nie zapadło vystupać razam z uładaj?»

Dźmitryj Alimkin (Ała Broń), fota Siarhieja Hudzilina

U Minskim haradskim sudzie praciahvajecca razhlad kryminalnaj spravy «prarasijskich publicystaŭ», jakich abvinavačvajuć u raspalvańni rasavaj, nacyjanalnaj abo relihijnaj varožaści abo roźni. Na łavie padsudnych — dacent BDUIR Juryj Paŭłaviec, brescki achoŭnik Dźmitryj Alimkin i hałoŭny redaktar časopisa «Novaja ekanomika» Siarhiej Šypcienka, piša Tut.by.

Siońnia ŭ sudzie dapytvajuć Dzianisa Rabianka, jaki ŭ kastryčniku 2016 hoda napisaŭ na adnaho z aŭtaraŭ «Rehnuma» zajavu ŭ Hienprakuraturu.

— Ja pračytaŭ artykuł Ały Broń (psieŭdanim Dźmitryja Alimkina) na «Rehnumie» i ŭ kancy kastryčnika 2016 hoda napisaŭ zajavu ŭ Hienprakuraturu. U artykule aŭtar pisaŭ, što biełarusy — nie nacyja, movy niama, a biełarusy — unuki palicajaŭ. Heta ŭsio mianie aburyła, i ja napisaŭ zajavu, bo ja liču, što takija artykuły raspalvajuć nacyjanalnuju varažnieču. Mnie dali adkaz z Hienprakuratury, što zavodzić kryminalnuju spravu, jak ja prasiŭ, nie buduć, błakavać resurs — taksama.

U Ministerstva infarmacyi i inšyja orhany Rabianok nie źviartaŭsia. Tekstaŭ inšych abvinavačanych Rabianok nie čytaŭ. U svaim adkazie Hienprakuratura pakazała, što sama źvierniecca ŭ Mininfarmacyi nakont publikacyi.

— U tekstach biełaruskamoŭnych nazyvajuć unukami palicajaŭ, a biełaruskaj movaj, piša aŭtar, karystajucca tolki rusafoby. Ja nie chaču, kab žychary Rasii dumali tak. Zaŭtra nasielnictva Rasii, jaki-niebudź Mataroła, pačytaje takoje i pajedzie ŭ Biełaruś vyzvalać ruskamoŭnych. Ja takoha nie chaču, — skazaŭ Rabianok.

— Moža, Ała Broń nastalhuje pa tych časach, kali biełaruskaj movaj karystałasia bolš ludziej, 30 hadoŭ tamu? Moža, u svaich tekstach zaklikaje viarnuć ich? — udakładniŭ abaronca Dźmitryja Alimkina.

— Vy čytali artykuł? Tam aŭtar piša, što biełaruskaj movy naohuł niama.

U samoha Alimkina taksama było niekalki pytańniaŭ da Rabianka.

— Vy ž apazicyjanier. Vam z uładaj razam vystupać nie zapadło? — pačaŭ Alimkin.

— Ja nikoli nie chavaŭ svaich palityčnych pohladaŭ. Ale pry čym tut heta?

— Heta pytańni nie pa sutnaści, palityčnyja pohlady śviedki da spravy nie adnosiacca, — adrezaŭ sudździa.

Alimkin taksama spytaŭ, ci staŭ śviedka paśla čytańnia tekstaŭ horš stavicca da ruskich abo biełarusaŭ. Rabianok kateharyčna adkazaŭ, što horš staŭ stavicca tolki da ludziej, jakija pišuć padobnyja teksty.

Kamientary16

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Łukašenka: My chočam z Pakistana śpiecyjalistaŭ, a nie prosta moładź. I najpierš u Baranavičy30

Łukašenka: My chočam z Pakistana śpiecyjalistaŭ, a nie prosta moładź. I najpierš u Baranavičy

Usie naviny →
Usie naviny

Krainy NATA anansavali dapamohu Ukrainie na 21 miljard jeŭra3

U minskim handlovym centry ludzi vystrailisia ŭ čerhi pa viciebskija dyvany1

U biełaruskim čempijanacie pa futbole zabili niezvyčajny hoł VIDEA1

Kampanija, jakaja katała Tyla Švajhiera pa Minsku, znajšła hrošy. Ale kamandu ŭžo raschapali1

Praŭładny Sajuz piśmieńnikaŭ pašyraje svaje šerahi za košt rasijskich litarataraŭ3

HUBAZiK pakazaŭ fota za kratami Maćvieja Bialaja, raniej asudžanaha ŭ Litvie za napad na biełaruskaje pasolstva3

«Dumajecie, ja hety pašpart doma nie šukała?» Volha Siamaška prakamientavała situacyju z dakumientam prykryćcia svajho muža25

Pracuje ŭ kałhasie, piša knihi i pijaryć rodnaje Paleśsie. Heta ŭsio pra 27-hadovaha Dzieda Jankiela3

Mužčyna padchapiŭ ciažkuju infiekcyju lohkich praz zvyčku niuchać svaje brudnyja škarpetki5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka: My chočam z Pakistana śpiecyjalistaŭ, a nie prosta moładź. I najpierš u Baranavičy30

Łukašenka: My chočam z Pakistana śpiecyjalistaŭ, a nie prosta moładź. I najpierš u Baranavičy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić