
Uročyšča ŭ Kurapatach pavinna być pryviedziena ŭ paradak jak maha bolš apieratyŭna. Pra heta Alaksandr Łukašenka zajaviŭ siońnia na sustrečy z kiraŭnikami i kalektyvami najbujniejšych dziaržaŭnych ŚMI.
Pytańnie pra Kurapaty na adras kiraŭnika dziaržavy pastupiła ad čytačoŭ. Łukašenka adznačyŭ, što hod ci paŭtara tamu daručyŭ svajoj Administracyi razabracca z hetym pytańniem.
«Para skančać hetuju vałtuźniu na kaściach. Vy zaciahnuli pradstaŭleńnie prezidentu makieta hetaha ŭročyšča. Pakładzicie mnie na stoł dakumienty, kab ja moh zaćvierdzić i my stvaryli tam miesca dla dušy. Treba bolš apieratyŭna skončyć heta, pryvieści ŭ paradak hety les, uročyšča, pastavić samy prosty pomnik, ci kaplicu, ci jašče niešta — my prymiem rašeńnie. Kab čałaviek, jaki spačuvaje siemjam i pakutuje, što zahinuli ludzi, pryjšoŭ tudy, prynios kvietki», — skazaŭ Alaksandr Łukašenka.
«I my heta abaviazkova zrobim», — padkreśliŭ kiraŭnik dziaržavy.
Pry hetym jon zaŭvažyŭ, što pytańnie pra Kurapaty było palityzavana z samaha pačatku svajho źjaŭleńnia, takim zastałosia i ciapier.
«Mianie heta nie zadavalniała i ciapier nie zadavalniaje, — zajaviŭ Alaksandr Łukašenka. — Tam zahinuli ludzi». Jon kanstatavaŭ, što jość niekalki viersij ab trahičnych padziejach, jakija zdarylisia ŭ hetym miescy.
Pa adnoj ź ich, u Kurapatach savieckija ŭłady rasstrelvali represavanych biełarusaŭ, pa druhoj — tam ładzili raspravy nad hramadzianami niemcy ŭ čas Vialikaj Ajčynnaj vajny.
I siońnia, pavodle słoŭ kiraŭnika krainy, užo nie tak važna, chto byŭ vinavatym toj trahiedyi, bo vynik adzin — zahinuli ludzi. «Ludzi, jakija tam, chočuć spakoju. Im nie patrebny hetaja skoki na kaściach», — pierakanany jon.
Ciapier čytajuć
«Ja skazaŭ na videa, što mianie nie katujuć — na toj momant heta było praŭdaj. A praź dźvie hadziny mianie źbili». Ukrainski žurnalist dva hady pravioŭ u rasijskim pałonie — voś što jon pieražyŭ

Kamientary