Hramadstva1313

Naščadki Matruny Markievič, aŭtarki arnamientu na dziaržaŭnym ściahu, dabivajucca ŭšanavańnia pamiaci dzieda, zabitaha Cavietami

Žychary Bresta pryvieźli kryž u Kurapaty. Ilustratyŭnaje fota.

Aršanski rajvykankam admoviŭ svajakam rasstralanych u Oršy ŭ vyznačeńni miesca dla pamiatnaha znaka achviaram stalinskich represij 1930-ch hadoŭ u suviazi z adsutnaściu dakumientaŭ, jakija b heta paćviardžali. Adkazy, padpisanyja namieśnikam staršyni vykankama Aleham Śmirnoŭskim i vykanaŭcam abaviazkaŭ staršyni Michaiłam Dudko, atrymała bolšaść svajakoŭ, jakija źviarnulisia ŭ vykankam.

U typavych adkazach havorycca: «Va ŭlikovych dadzienych «Zanalnaha dziaržaŭnaha archiva ŭ h. Orša» źviestak pra miescy rasstrełu achviar palityčnych represij na terytoryi Aršanskaha rajona niama. Z-za adsutnaści archiŭnych dakumientaŭ, jakija aficyjna paćviardžajuć fakt rasstrełu achviar palityčnych represij, vyśvietlić dakładnaje miesca i asoby pachavanych tam ludziej nie ŭjaŭlajecca mahčymym. Pry najaŭnaści archiŭnych źviestak, jakija aficyjna paćviardžajuć fakty, vykładzienyja ŭ zvarocie, budzie vyznačana miesca ŭšanavańnia pamiaci achviar palityčnych represij u h. Orša».

Indyvidualnyja i kalektyŭnyja zvaroty ŭ Aršanski rajvykankam nakiravała bolš za 15 svajakoŭ rasstralanych, jakija ciapier žyvuć u Biełarusi, Rasii, Šviecyi i Italii.

Jany prasili vyznačyć miesca dla ŭstanoŭki znaka ŭ pamiać ab represavanych u Oršy. Sam znak jany hatovyja ŭstalavać za svaje srodki.

Niekatoryja aŭtary zvarotaŭ prykłali da listoŭ kopii dakumientaŭ z ukazańniem, što ich prodki rasstralanyja ŭ Oršy, a taksama publikacyi z rajonnaj haziety pačatku 90-ch hadoŭ, dzie havorycca pra adkryćcio haradskimi ŭładami pamiatnaha znaka na miescy mierkavanych masavych rasstrełaŭ na Kabylackaj hary. Ale dla čynoŭnikaŭ hetych dakumientaŭ akazałasia mała.

Dzina Kacar, unučka Matruny Markievič — aŭtara arnamientu na dziaržaŭnym ściahu — trojčy źviartałasia ŭ vykankam z prośbaj ustalavać pamiatny znak u pamiać pra rasstralanaha ŭ Oršy dziadulu Alaksieja Markieviča.

«Nam skazali, što majho dzieda rasstralali na Kabylackaj hary pad Oršaj. U minułym hodzie my tudy pajechali. Ja była prosta ŭ žachu! Zaśmiečany les, prajści vielmi ciažka. My jeździli viasnoj, było ślizka, brudna. Maja stareńkaja mama tak i nie patrapiła na miesca rasstrełu svajho baćki. Tady ja ŭ pieršy raz napisała ŭ Aršanski rajvykankam, što heta hańba. Što ściah z arnamientam babuli pabyvaŭ u kosmasie, a dzieda rasstralali, i jaho bieznazoŭnaja mahiła zarasła byllom», — raspaviała Dzina Prakopaŭna.

Na zvarot piśmovaha adkazu nie było, praŭda, niechta patelefanavaŭ, nie nazvaŭ svajho imia, skazaŭ, što rajvykankamu nieabchodna viedać, ci zachavalisia dakumienty ab rasstralanym svajaku. Dzina Kacar nakiravała ŭ vykankam kopii artykułaŭ ź miascovych haziet ab ustanoŭcy ŭ Siańnie pomnika svajoj viadomaj babuli i daviedki ab rasstrele dziaduli ŭ Oršy i jaho reabilitacyi. Ale ŭ adkaz čynoŭniki pramaŭčali. Adkaz jana atrymała tolki paśla treciaha zvarotu.

19 maja šeść svajakoŭ patelefanavali na «žyvuju telefonnuju liniju» v.a. namieśnika staršyni rajvykankama Michaiłu Dudko z tym ža pytańniem ab miemaryjale, ale pačuli toj ža adkaz pra adsutnaść archiŭnych dakumientaŭ.

Svajaki represavanych, abjadnanyja ŭ hramadskuju inicyjatyvu «Kabylaki. Rasstralanyja ŭ Oršy», ličać, što dazvoł ad uładaŭ — sprava pryncypovaja. Niekatoryja ź ich hatovyja ŭstanavić svaim prodkam pomniki, kryžy, ale niama harantyj, što ŭ lesie na Kabylackaj hary jany nie stanuć zdabyčaj vandałaŭ.

Na siońnia inicyjatyvie «Kabylaki. Rasstralanyja ŭ Oršy» ŭdałosia naładzić suviaź amal z 20 naščadkami rasstralanych u Oršy. Mnohija ź ich užo ŭstalavali na Kabylackaj hary pamiatnyja šyldy, kryžy i navat pomnik ź imionami svaich prodkaŭ i ich svajakoŭ.

Daviedka

Pavodle daśledavańniaŭ historyka Źmitra Drazda, u Oršy NKVD rasstralali kala 1900 čałaviek, siarod jakich było bolš za 1100 biełarusaŭ, bolš za 500 palakaŭ, kala 40 jaŭrejaŭ, a taksama pradstaŭnikoŭ inšych nacyjanalnaściaŭ. I heta tolki tyja, čyje imiony ŭdałosia adšukać u adkrytych bazach dadzienych.

U 1982 hodzie padčas budaŭnictva haliny čyhunki na Kabylackaj hary byli znojdzieny pareštki 50 čałaviek z kulavymi adtulinami ŭ patylicy. Aficyjnaja kamisija ŭ składzie pradstaŭnikoŭ ministerstvaŭ abarony, unutranych spraŭ, prakuratury, sudmiedekśpiertaŭ ustanaviła, što hetyja ludzi byli zabityja na Kabylakach u 1937—1940 hadach. Znojdzienyja pareštki pierazachavali, a ŭ listapadzie 1990 hoda pa rašeńni Aršanskaha rajvykankama na Kabylackaj hary ŭ honar achviaraŭ stalinizmu byŭ ustalavany pamiatny znak.

Adnak paźniej aficyjnaje staŭleńnie da represij u krainie źmianiłasia, i miemaryjał zakinuli. Bolš za 20 hadoŭ jaho dahladali hramadskija aktyvisty.

Inicyjatyva «Kabylaki. Rasstralanyja ŭ Oršy» ŭźnikła ŭ kancy 2017 hoda. Hałoŭnymi inicyjatarami stali naščadki rasstralanych, jakija damahajucca nadańnia miescu aficyjnaha statusu. Ciapier inicyjatyva šukaje naščadkaŭ zabitych, a taksama viadzie pošuk źviestak ab rasstralanych.

Inicyjatyva maje svaju supołku ŭ fejsbuku.

Pa padrabiaznaj infarmacyjaj źviartajciesia na numar +375 29 865 63 24 (Ihar Stankievič).

Kamientary13

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Ruskamoŭnaja piśmieńnica vyjšła zamuž za biełarusa i skłała niezvyčajny słoŭničak jahonych słoŭ, jakich nikoli raniej nie čuła4

Ruskamoŭnaja piśmieńnica vyjšła zamuž za biełarusa i skłała niezvyčajny słoŭničak jahonych słoŭ, jakich nikoli raniej nie čuła

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruskija i rasijskija jutub-kanały centralizavana baniać niaŭhodnych kamientataraŭ8

Ciažarnuju minčanku asudzili za pracu vebkam-madellu. Jana vinnaja dziaržavie 378 tysiač dalaraŭ28

U Madrydzie rasstralali byłoha daradcu Janukoviča15

U niebie nad Minskam zaŭvažyli dyryžabl4

Skandał ź sieryjałam «Akreścina» — stvaralniki adstojvajuć pravy na prajekt6

«Nijakich «Tata, kupi!». Startapier raspaviadaje, čamu jon ekanomić, navat kali jość hrošy, i zakuplajecca ŭ sekandach22

Rasijanie nakryli «Iskanderam» palihon pad Sumami. Šeść vajskoŭcaŭ zahinuli VIDEA3

«Zastoj Bajdena dušyŭ Ukrainu». Što ZŠA robiać inakš pry Trampie i čamu ŭ Kijevie źjaviłasia nadzieja10

«U Jehipiet ź dziećmi daražej źjeździć». Bresckaja błohierka vyrašyła pavialičyć hrudzi, pakul čakaje muža z kałonii20

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ruskamoŭnaja piśmieńnica vyjšła zamuž za biełarusa i skłała niezvyčajny słoŭničak jahonych słoŭ, jakich nikoli raniej nie čuła4

Ruskamoŭnaja piśmieńnica vyjšła zamuž za biełarusa i skłała niezvyčajny słoŭničak jahonych słoŭ, jakich nikoli raniej nie čuła

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić