Havoryć Skrypleŭ: «Što takoje čałaviečaja anerhija? Jak plunie — ziamla zakipić»
Vasil Hryń žyvie na chutary Skrypleŭ u Vałožynskim rajonie. Jahonaja ahrasiadziba «Zaścienak Skrypleŭ» prymaje turystaŭ. A Vasil zapisvaje (na dyjalekcie) razmovy haściej ź Minska i Maskvy. a taksama svaje razmovy z žycharami Skrypleva i susiedniaj vioski Harodźki. Heta treba čuć.
— Skažy, vot učora była Siomucha…
— Nu…
— Našaja.
— Nu.
— Rabić było nimožna.
— Ni ŭ jakim razi! bo budzia błaha.
— A vot u hetuju niadzielu?
— Budzia ichnaja Siomucha…
— A nam ci možna rabić na ichnuju Siomuchu?
— Nam na hetuju ichnuju Siomuchu treba rabić ni asoba krepka… apasacca… chiba niejkuju svojskuju rabotu… bo chto jaho raźbiare…
— Dzie?
— Tam… a tutyka ich boli, heta tabie ni Hrodna… a znaiš što takoja čałaviečaja anerhija!? Chto ŭzłujecca, jak plunia — ziamla zakipić.
Kamientary