Čamu ŭ Biełarusi nie robiać vareńnia z sunic? Adkazvajuć śpiecyjalisty
Jakoha tolki vareńnia nie znojdzieš siońnia na palicach supiermarkietaŭ. Jość z ružy i z kiziłu, z kaštanaŭ i revieniu. Biełaruskija vytvorcy robiać vareńnie navat z manha. A voś z sunic niama…
Tłumačeńnie, jakoje my atrymali na zavodach-vytvorcach, prostaje: niavyhadna.

Namieśnica načalnika vytvorčaj łabaratoryi Bychaŭskaha kansiervava-harodninasušylnaha zavodu Taćciana Alifierčyk raskazała, što dla vyrabu vareńnia ŭ pramysłovych abjomach patrabujecca šmat syraviny.
«Zapuskać katły dla vyrabu vareńnia z sunic niemetazhodna. My tolki razmažam jahadu pa katle. Voś čarnic, naprykład, u krainie ŭ abjomach značna bolš. Tamu ŭ siezon vareńnie z čarnic adnaznačna budzie. Ciapier na zavodzie siezon kłubnicaŭ. Sioletni płan — 10 ton jahad».
U Biełarusi vypraboŭvajucca čatyry hatunki sunic, i tyja francuzskija
Dyrektar Mazyrskaj hatunkavyprabavalnaj stancyi Viktar Kočur tłumačyć, što zadača stancyi — vypraboŭvać novyja hatunki sunic.
«Sioleta my vypraboŭvajem čatyry hatunki, ale jany nie biełaruskija, a francuzskija i hałandskija. Płošču sunicy zajmajuć nievialikuju, 10-15 sotak. Pradavać my jaje nie možam, bo hetyja hatunki jašče nie dapuščanyja dla vytvorčaści, realizacyi i vykarystoŭvańnia na terytoryi Biełarusi. Kali hatunki vyprabavanyja, my prosta zavorvajem hetyja hrady. Nakont vyroščvańnia sunic u pramysłovych masštabach nie viedaju. Čuŭ tolki, što na Brestčynie jaje na prodaž vyroščvajuć fiermiery».
Na Kamaroŭskim rynku kiłahram sunic pradajuć pa 20-25 rubloŭ.
Litr suničnaha vareńnia budzie kaštavać prykładna stolki ž.
Kamientary