«Sumnieŭnyja asoby, što vydajuć siabie za «historykaŭ», papy-paŭvarjaty ź niaisnych cerkvaŭ, «palityki» z BNF nosiacca ź niejkimi «kryžami», jakija chočuć ustalavać tam, dzie maje viečna tyrčeć asinavy koł», — hrymić łukašenkaŭskaja hazieta.
«Sumnieŭnyja asoby, što vydajuć siabie za «historykaŭ», papy-paŭvarjaty ź niaisnych cerkvaŭ, «palityki» z BNF nosiacca ź niejkimi «kryžami», jakija chočuć ustalavać tam, dzie maje viečna tyrčeć asinavy koł», — hrymić łukašenkaŭskaja hazieta.
«Nie mahu pramaŭčać pra artykuł «Partizany vydali sielčan za policajev?», nadrukavany ŭ odnoj z masavych hazietaŭ», — piša čytač haziety «Sovietskaja Biełoruśsija», vieteran vajny, u pałasnym artykule, u jakim adčuvajecca ruka redaktara.
«Žurnalist» Chursik — ci chto kali čuŭ pra takoha žurnalista? — što nasłuchaŭsia roznych plotak i złosnaj brachni, publična śćviardžaje ŭ svajoj nizkaprobnaj brašurcy, što 14 krasavika 1943 h. partyzany napali na viosku i biez razboru stralali, rezali, palili mirnych žycharoŭ.Heta poŭnaja mana! Nie treba błytać savieckich partyzan z esesaŭcami i ich prysłužnikami–palicajami! Boh hetaha nie daruje!»
Hetaja apielacyja da Boha asabliva kranaje na staronkach haziety, što dahetul nazyvajecca «savieckaj» — prytym, što savieckija ŭrady ŭ dziasiatkach krainaŭ śvietu vyniščyli miljony ludziej tolki za toje, što jany zachoŭvali viernaść svajoj viery. Historyja pamiataje, što da 1941 hodu na ŭsiu Ŭschodniuju Biełaruś, u jakoj znachodzicca i Dražna, nie zastavałasia nivodnaha kaścioła i para cerkvaŭ. A tuju paru cerkvaŭ zachoŭvali tolki tamu, što ich absadzili ahientami savieckaj tajnaj palicyi, jakaja hetak vyjaŭlała tajemnych viernikaŭ. Dražna, darečy, była katalickaj vioskaj, za što asabliva paciarpieła ŭ 1937-m.
Što ž zdaryłasia ŭ Dražnie na samoj spravie?
Viersija «SB» takaja: paśla niaŭdałaj ataki partyzany pryniali rašeńnie dać palicyjantam boj na adkrytaj miascovaści.Pavodle partyzanskich raźviedźviestak, palicyjanty štotydniova jeździli ŭ Staryja Darohi pa zbroju. I voś 15 červienia 1943 h. partyzany zładzili im kala vioski Šapčycy zasadu. I, maŭlaŭ, kali ŭ abozie zdarylisia nie tolki palicyjanty, ale i mirnyja žychary, to kuli nie pierabirali...
«Sumnieŭnyja asoby, što vydajuć siabie za «historykaŭ», papy-paŭvarjaty ź niaisnych cerkvaŭ, «palityki» z BNF nosiacca ź niejkimi «kryžami», jakija chočuć ustalavać tam, dzie maje viečna tyrčeć asinavy koł», — hrymić łukašenkaŭskaja hazieta z nahody publikacyi knihi pra partyzanskija źvierstvy ŭ Dražnie. Jak viadoma, miascovyja žychary i vychadcy z Dražna, što žyvuć u stalicy, pastavili ŭ vioscy kryž. Adnak ułady jaho vyciahnuli.
«Ludzi chavalisia ŭ jamach z-pad bulby, dyk adnu siamju prosta tam i rasstralali, nie paškadavali, —raskazvaje žychar Dražna 80-hadovy Ŭładzimir Apanasievič. Nie vytrymlivaje i płača. — Mianie dola źbierahła, a niekatorych
padletkaŭ partyzany advodzili za paŭkiłamietra ŭ pole i rasstrelvali»,— zapisaŭ uspaminy acalełych dražniencaŭ žurnalist «Kamsamolskaj pravdy v Biełoruśsii».
Apošnija śviedki toj vajny jašče žyvyja.
-
Hetych prafiesij nie zamienić štučny intelekt. Biełarusy mohuć lohka atrymać takuju adukacyju ŭ Jeŭropie
-
«Temu hienacydu biełaruskaha naroda prydumali rasijanie i padsunuli heta ŭ jakaści scenaryja dla mabilizacyi biełarusaŭ»
-
Ci možna budavać Biełaruś pa-za miežami Biełarusi? Dyskutavali Jahoraŭ, Harbacki, Juhasia Kalada
Kamientary