Kultura11

Što budzie ź biełastockimi tvorami Jazepa Drazdoviča?

U sakaviku 1933 hoda biełaruski mastak Jazep Drazdovič pa zaprašeńni akruhovaj upravy Tavarystva Biełaruskaj Škoły pryjazdžaje ź Vilni ŭ Biełastok, dzie stvaraje dekaracyi dla śpiektaklaŭ, jakija ładzić dramatyčnaja siekcyja TBŠ, što apisaŭ u dziońniku. Im byli namalavanyja dvuchbakovyja pałotny: «Biełaruskaja vioska z vulicaj», «Krajavid», «Pušča» i «Zamčyšča» piša «Radyjo Racyja».

U 1936 hodzie karciny byli pieradadzieny biełaruskamu aktyvistu Kanstancinu Sidaroviču i pralažali bolš za 30 hadoŭ na haryščy jaho pryvatnaha doma. Paźniej uładalnikam dekaracyj stała Hałoŭnaje praŭleńnie Biełaruskaha hramadska-kulturnaha tavarystva ŭ Biełastoku. U 60-70-ch hadach jany časami vykarystoŭvalisia BHKT padčas kulturnickich mierapryjemstvaŭ.

U 2002 hodzie historyk Alena Hłahoŭskaja sa studentami biełastockaha ŭniviersiteta vystavili pałotny na vystavie, što prachodziła ŭ Muziei imia Alfonsa Karnaha. Vystava była prymierkavana da arhanizavanaha joj sieminara, jaki pryśviačaŭsia biełaruskaj kultury ŭ mižvajennaj Polščy. Paśla jany viarnulisia ŭ BHKT, dzie dalej zachoŭvalisia na paddaššy tavarystva bolš za 10 hadoŭ.

Pałotny dekaracyj stvoranyja Jazepam Drazdovičam u Biełastoku dla teatra TBŠ. Fota radio.bialystok.pl.

U 2015-m Hałoŭnaje praŭleńnie Biełaruskaha hramadska-kulturnaha tavarystva pieradało dekaracyi Padlašskamu muzieju ŭ Biełastoku. Płanavałasia, što ich adrestaŭrujuć i vystaviać u muziei. 

Padčas pieradačy Dyrektar Padlašskaha muzieja, historyk Andžej Lachoŭski paćvierdziŭ, što pałotny nadzvyčaj važnyja dla kultury biełaruskaj mienšaści, a taksama dla historyi Biełastoka. Materyjalnych śviedčańniaŭ pra žyćcio biełaruskaj supolnaści ŭ mižvajennaha pieryjad zachavałasia niašmat. Dobra zadakumientavana kulturnaje žyćcio polskaj supolnaści, habrejskaj, niamieckaj krychu mienš, a biełaruskaj amal niama. Heta važny elemient u šmatkulturnaj mazaicy rehijona.

Praces pieradačy pałotnaŭ BHKT Padlašskamu muzieju ŭ 2015 h. Fota radio.bialystok.pl, wyborcza.pl.

My vyrašyli źviarnucca ŭ Padlašski muziej, kab daviedacca, dzie zaraz znachodziacca pracy Drazdoviča, jak vyhladaje sprava z restaŭracyjaj i ci buduć jany vystaŭleny. «Pałotny buduć restaŭravanyja, choć my aceńvajem ich stan jak dobry, — adkazali ŭ muziei. — Kali atrymajem srodki, to ŭ 2020 pałotny buduć zakansiervavany i vystaŭleny».

Kamientary1

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Žurnalist Ihar Karniej raskazaŭ pra zdymki dla prapahandysckaha filma i niečakanuju sustreču ź Dziarždepam padčas źniavoleńnia

Žurnalist Ihar Karniej raskazaŭ pra zdymki dla prapahandysckaha filma i niečakanuju sustreču ź Dziarždepam padčas źniavoleńnia

Usie naviny →
Usie naviny

Na mitynhu ŭ Vilni zatrymali pravakatara. A Cichanoŭski zajaviŭ pra namier dabivacca sustrečy ź Zialenskim39

Cichanoŭski raskazaŭ, što praciahvaje stračvać vahu9

Na Paleśsi zafiksavali tarnada

Na mitynh u Vilni pryjšoŭ pravakatar Śviatasłaŭ, jaki staŭ skandavać Cichanoŭskim «Hańba»

Cichanoŭski raskazaŭ pra strašnyja ŭmovy, u jakich siadzić Statkievič6

Na akcyju Cichanoŭskich u Vilni prynieśli płakat «Siarhiej — džentlmien»1

Partyju «Biełaja Ruś» uznačaliła Volha Čamadanava15

Varona raźbiła škło aŭtamabila ŭ Hrodnie

Śmierci niama. Jak režysiorka Darja Žuk stała maci, a praz paŭtara hoda pachavała svajo dzicia7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Žurnalist Ihar Karniej raskazaŭ pra zdymki dla prapahandysckaha filma i niečakanuju sustreču ź Dziarždepam padčas źniavoleńnia

Žurnalist Ihar Karniej raskazaŭ pra zdymki dla prapahandysckaha filma i niečakanuju sustreču ź Dziarždepam padčas źniavoleńnia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić