U Minsku, u falvarku «Dobryja myśli» adčyniłasia ekspazicyja tvoraŭ Paŭły Južyka. Mastak žyŭ, pracavaŭ i tvaryŭ u vioskach, miastečkach i haradach Zachodniaj Biełarusi pry kancy XIX‑ - pieršaj pałovie XX st.
29 studzienia ŭ Miensku ŭ falvarku «Dobryja myśli» (vuł. Mahiloŭskaja, 12, stancyja mietro «Instytut kultury») adčyniłasia ekspazycyja tvoraŭ Paŭły Južyka.
Mastak žyŭ, pracavaŭ i tvaryŭ u vioskach, miastečkach i haradach Zachodniaj Biełarusi pry kancy XIX‑ i pieršaj pałovie XX st., adnak persanalnuju vystavu zajmieŭ tolki praz šeśćdziesiat piać hadoŭ paśla śmierci.
U ekspazycyi — dvaccać siem tvoraŭ.
Heta, na dumku arhanizataraŭ vystavy, — prykładna tracina taho, što ŭdałosia vyjavić i adrestaŭravać z tvorčaj spadčyny zabytaha mastaka.
Častka karcin zachavałasia ŭ pryvatnych zborach žycharoŭ vioski Viotchava, što na Smarhonščynie, dzie ŭ 1874 hodzie naradziŭsia mastak i dzie pravioŭ apošnija hady svajho žyćcia. Niekalki dziasiatkaŭ tvoraŭ znachodziacca ŭ schovach Smarhonskaha krajaznaŭčaha muzeju, kudy ich pieradała ŭdava Paŭły Južyka Maryja Alaksiejeŭna.
Havoryć mastactvaznaŭca Taciana Haranskaja:
«Narešcie my adkryvajem dla siabie hetaje cudoŭnaje mastactva. Jano choć i realistyčnaje, ale dla nas jano — sakralnaje, bo heta mastactva dušy biełaruskaj».
Adkryŭ ža mastactvaznaŭcam imia Paŭły Južyka doktar filalohii Arsień Lis.Jon — ziamlak mastaka, jaki da taho ž chryściŭ baćku spadara Lisa.
«Ja jaho pamiataju chłapčukom — z baćkam my chadzili da jaho
. Paśla taho jak jon vyjšaŭ na pensiju paśla pracy ŭ Vilenskaj biełaruskaj himnazii, jon viarnuŭsia na svaju małuju radzimu — heta zaleskija vakolicy, vakolicy Ahinskaha. Darečy, voś na hetych krajavidach namalavanyja hetyja vakolicy.Jon pabudavaŭ dobry damok z majsterniaj, pasadziŭ vydatny sad, jabłynievy i ślivavy, na jaki my, chłapčuki, tak łasa pazirali».
Z pryvatnaj kalekcyi Arsienia Lisa na vystavie ekspanujecca niekalki krajavidaŭ i partretaŭ Paŭły Južyka. Adzin ź ich — partret baćki mastaka — samy rańni z vyjaŭlenych jaho tvoraŭ. Jon datujecca 1898 hodam. Baćka Paŭły Južyka Tamaš byŭ, darečy, apošnim sadoŭnikam u majontku Ahinskich u Zaleśsi.
Partrety žycharoŭ Smarhonščyny ŭ ekspazycyi vystavy asabliva ŭrazili mastactvaznaŭcaŭ. Taciana Haranskaja praciahvaje:
«Vobrazy, jakija pradstaŭlenyja na partretach, chacia jany pisanyja ŭ vioskach, ale ŭ hetych tvarach,
u pastavach hetych asobaŭ ja baču toj duch, tuju kulturu, jakaja panavała ŭ Vilni ŭ 20—30‑ch hadach minułaha stahodździa.Tuju enerhietyku, jakaja była zakładzienaja ŭ vilenskuju kulturu taho času, ja adčuvaju i ŭ mastackim počyrku hetaha tvorcy».
Zabytym Pavał Južyk, jak i inšyja mastaki taho kraju, staŭ nie vypadkova. Taciana Haranskaja nazvała mastactva Zachodniaj Biełarusi represavanym i vykazała prapanovu prysutnym damahacca stvareńnia Muzeju zachodniebiełaruskaha mastactva.
Kamientary