«Ja Pucinu skazaŭ: «Kali jość dumka, što my možam uvajści ŭ skład Rasii, — vykiń heta z hałavy»

Biełaruś maje namier raźvivać intehracyjnyja pracesy z Rasijaj, nie aścierahajučysia za svoj suvierenitet i niezaležnaść. Pra heta Alaksandr Łukašenka zajaviŭ 26 vieraśnia na sustrečy z pradstaŭnikami ŭkrainskich ŚMI. Frahmienty intervju prademanstravali ŭ efiry telekanała ANT, paviedamlaje Tut.by.
— Zanadta šmat nie toje što pustych, a absalutna niapravilnych razmovaŭ vakoł abmierkavańnia našych intehracyjnych pracesaŭ z Rasijskaj Fiederacyjaj. Usie aścierahajucca. A čaho aścierahajeciesia? My jość suvierennaja, niezaležnaja dziaržava. Nie mienš jak Ukraina. Tak, na nas upłyvaje Ukraina, na nas ŭpłyvaje Polšča — u roznaj stupieni, bałtyjskija krainy — u mienšaj stupieni. U bolšaj — Rasijskaja Fiederacyja. Śviet ŭzajemazaležny, — skazaŭ Łukašenka.
Pry hetym jon dadaŭ, što Biełaruś budzie ŭmacoŭvać svaju niezaležnaść, čaho b heta ni kaštavała.
— My kali z Uładzimiram Uładzimiravičam Pucinym abmiarkoŭvali hetu prablemu (ja jaje padniaŭ), ja jamu prosta skazaŭ: «Kali ŭ vas va ŭradzie abo ŭ ciabie dumka pra toje, što my možam uvajści ŭ skład Rasii ci niejak abjadnacca z Rasijskaj Fiederacyjaj u adnu dziaržavu, — vykiń heta z hałavy».
Čysta emacyjna, skažycie, ja pieršy prezident u historyi niezaležnaj i suvierennaj dziaržavy. Skažycie, ja što, pieršy prezident dla taho, kab pabudavać hetu dziaržavu i niekudy jaje ŭklučyć? Jon mnie kaža: «Tak Haspodź z taboj. Niama navat dumki takoj». Taki byŭ jaho adkaz, — raspavioŭ Łukašenka.
Jon dadaŭ, što ŭ Biełarusi taksama havorać ab tym, što jon maje namier «zdać niezaležnaść i suvierenitet.
— Hłupstva poŭnaje. Plavać mnie na maju hetuju ŭładu. Ja 25 hadoŭ prezident, i ja što, na 26-m hodzie svajho prezidenctva pavinien pastavić kryž nie tolki na 25-hadovaj niezaležnaj Biełarusi, jakoj ja jak mahu, tak i kiruju, ale i naohuł na marach biełarusaŭ, jakija stahodździami maryli być niezaležnymi? Nie nastolki ja trymajusia za heta kresła, kab zdać krainu, — dadaŭ Alaksandr Łukašenka.
Ciapier čytajuć
Jak razhuł pryrody viarnuŭ cieły Barbary Radzivił i vialikaha kniazia Alaksandra i čamu tajamnicu źniknieńnia ichnich rehalij zmahli raskryć tolki ciapier

Jak razhuł pryrody viarnuŭ cieły Barbary Radzivił i vialikaha kniazia Alaksandra i čamu tajamnicu źniknieńnia ichnich rehalij zmahli raskryć tolki ciapier
«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

Kamientary