Žorstki prysud aršanskamu dysydentu.
U čaćvier aršanski sud asudziŭ Mikałaja Razumava, byłoha rabočaha lidera, inicyjatara pieršych strajkaŭ u Biełarusi, na try hady «chimii». Jon abvinavačvaŭsia pavodle art.367 Kryminalnaha kodeksu («paklop na prezydenta»).
24 lutaha padčas pieradvybarčaj sustrečy ź Milinkievičam Mikałaj Razumaŭ publična skazaŭ, što Alaksandar Łukašenka maje biespasrednaje dačynieńnie da hučnych palityčnych zabojstvaŭ. Na sustrečy prysutničali pradstaŭniki aršanskaj vertykali, a taksama aperatar miascovaj telekampanii «Skif». Zrobleny im videazapis vykarystoŭvaŭsia potym na sudzie ŭ jakaści dokazu.
14 sakavika aršanskaja prakuratura zaviała suprać M.Razumava spravu za paklop na prezydenta, i jon byŭ uziaty pad vartu. Praviedzienaja ŭ mienskaj klinicy «Navinki» medekspertyza zaśviedčyła psychičnaje «rasstrojstva». Adnak pry hetym było ŭstanoŭlena, što na momant toj sustrečy jon znachodziŭsia ŭ adekvatnym stanie i całkam moh adkazvać za svaje ŭčynki.
Pieršaje słuchańnie prajšło 14 červienia. Na pracesie padsudny admaŭlaŭ vinu, matyvujučy heta tym, što zusim nia pamiataje padziejaŭ taho dnia. U sud była pakładzienaja daviedka z palikliniki, jakaja śviedčyła pra apioki vačej M.Razumava 2-j stupieni. Jon śćviardžaŭ, što atrymaŭ ich u vyniku napadu nieviadomaha u noč z 23 na 24 lutaha, jaki pyrsnuŭ jamu ŭ vočy niejkim hazam. Pavodle słovaŭ zatrymanaha, viartajučysia z palikliniki, jon straciŭ na moście praz Dniapro prytomnaść i nie prychodziŭ u śviadomaść na praciahu sutak. Tamu jon nie pryznavaŭ u čałavieku na videazapisie siabie, kažučy, što heta niechta inšy.
U toj samy dzień Aršanski haradzki sud mieŭ razhledzieć jašče adnu spravu ź jahonym udziełam: adździeł adukacyi harvykankamu chadajničaŭ pra pazbaŭleńnie Mikałaja Razumava i jahonaj žonki Iryny baćkoŭskich pravoŭ. Heta ŭžo nia pieršaja takaja sproba. Razumavym zakidali toje, što ich dzieci systematyčna prapuskajuć škołu, nia majuć naležnych pobytavych umovaŭ doma. Siamja Razumavych žyvie z ułasnaj haspadarki, niekalki hod tamu trymali statak karoŭ. Adnak nieviadomyja złamyśniki ich patrucili.
Pa abiedzie słuchańni byli pieraniesienyja na nastupny dzień, bo padsudny straciŭ prytomnaść, i jamu spatrebiłasia medyčnaja dapamoha.
Nastupny dzień pačaŭsia z razhladu hramadzianskaj spravy. Haradzki adździeł adukacyi adklikaŭ svoj pazoŭ, spasłaŭšysia na toje, što sytuacyja ŭ siamji Razumavych narmalizavałasia. Treba adznačyć, što Mikałaj i Iryna vychoŭvajuć niepaŭnaletnich syna i dvuch dačok. Apošniaja naradziłasia 9 traŭnia, kali baćka byŭ za kratami. Nazvali jaje Viktoryja.
Vynik kryminalnaj spravy byŭ nie taki aptymistyčny. Pavodle artykułu, pa jakim abvinavačvaŭsia sp.Mikałaj, jamu pahražała da 5 hadoŭ źniavoleńnia. Prakuror patrabavaŭ 4 hady. Sudździa Taciana Rybakova dała 3 hady «chimii». Pavodle słovaŭ praŭnika Aleha Hrableŭskaha, jaki prysutničaŭ na sudzie, vyrak moh być miakčejšy, kali b padsudny tak kateharyčna nie admaŭlaŭ svajoj viny. «Prysud praźmierna žorstki, tym bolš kali ŭličyć stan zdaroŭja hetaha čałavieka», – miarkuje sp.Hrableŭski. Pavodle jaho słovaŭ, Mikałaj Razumaŭ vidavočna chvory, da taho ž jon invalid 2-j hrupy, mieŭ składanyja aperacyi na lohkim i straŭniku.
Na siońnia były aktyvist znachodzicca pad padpiskaj ab niavyjeździe.
Praces nad Razumavym maje vialiki rozhałas siarod jaho ziemlakoŭ: šmat chto dobra pamiataje masavy vychad aršanskich rabotnikaŭ na rejki na pačatku 90-ch, što spravakavała strajki pa ŭsioj krainie. Aršanskaja supołka Svabodnaha prafsajuzu akazvaje materyjalnuju dapamohu siamji asudžanaha.
Siamion Piečanko
Daviedka
Dahetul pavodle art.367 byli asudžanyja: były redaktar hazety «Rabočy» Viktar Ivaškievič, byłyja redaktar i žurnalist zakrytaj hazety «Pahonia» Mikoła Markievič i Pavał Mažejka, pradprymalniki Valer Levanieŭski i Alaksandar Vasiljeŭ, pravaabaronca Aksana Novikava (dvojčy ŭmoŭna).
Kamientary