U vajskovych častkach abmiežavali spatkańni z rodnymi i zvalnieńni sałdat. Ale heta «nie karancin»

Jak stała viadoma Radyjo Svaboda ź niekalkich krynic, abmiežavańni pačali dziejničać na minułych vychodnych i datyčać naviedvańnia častak rodnymi vajskoŭcaŭ, a taksama zvalnieńniaŭ dla sałdat. Pra heta paviedamili vajskoŭcy z častak u roznych miescach Biełarusi.
Pa słovach vajskoŭcaŭ, abmiežavańni ŭviedzienyja admysłovym zahadam Ministerstva abarony. Pry hetym častki nie zakryvajucca całkam. Aficery mohuć vychodzić za ich miežy, zaniatki i vučeńni nie spynili. Situacyju Svabodzie taksama prakamientavali ŭ Ministerstvie abarony.
«Kali buduć pryniatyja rašeńni pra ŭviadzieńnie karancinu albo surjoznych abmiežavalnych zachadaŭ, my abvieścim pra heta dadatkova, — paviedamiła pradstaŭnica Ministerstva abarony Biełarusi Natalla Haŭrusik. — Što datyčyć naviedvańnia vajskovych častak rodnymi vajskoŭcaŭ albo zvalnieńniaŭ dla sałdat, to jany ciapier abmiežavanyja. Vajskovaja častka sama pa sabie źjaŭlajecca izalavanym i biaśpiečnym miescam. My b chacieli zachavać hetaje, tak skažam, biaśpiečnaje asiarodździe. Tamu źnižajem kolkaść kantaktaŭ vajskoŭcaŭ z vonkavym śvietam. U pieršuju čarhu vajskoŭcaŭ terminovaj słužby».
Pa słovach pradstaŭnicy Minabarony, taki režym nielha nazvać karancinam. Abmiežavańni na kantakty vajskovych častak z vonkavym śvietam u Biełarusi ŭvodziacca pieryjadyčna ŭ asobnych abłaściach albo ŭ čaściach. Rašeńnie ab hetym mohuć prymać ich kamandziry, kirujučysia epidemijałahičnym stanoviščam u kožnym asobnym rehijonie i paradami miedykaŭ.
-
Žurnalistka «Sputnika» źviartajecca da Łukašenki: jaje syn pastupiŭ u Vyšejšuju škołu ekanomiki ŭ Maskvie, a doma na jaho zaviali kryminałku
-
Były supracoŭnik «Bietery» zapisaŭ vialikaje videa pra heta anłajn-kazino. Ciapier u jaho prablemy ź milicyjaj
-
U Minsku raźvitalisia z paetam Uładzimiram Karyznam, aŭtaram słoŭ da ciapierašniaha dziaržaŭnaha himna Biełarusi
Kamientary