Handlovyja vojny Biełarusi z susiedziami, u adroźnieńnie ad tradycyjnych militarnych kanfliktaŭ, daŭno stali atrybutam paŭsiadzionnaści. Čamu ŭładami nie pravodziacca maneŭry pa adpracoŭcy elementaŭ abarony ŭnutranaha rynku? Feljeton Lolika Uškina.
Handlovyja vojny Biełarusi z susiedziami, u adroźnieńnie ad tradycyjnych militarnych kanfliktaŭ, daŭno stali atrybutam paŭsiadzionnaści. Čamu ŭładami nie pravodziacca maneŭry pa adpracoŭcy elementaŭ abarony ŭnutranaha rynku?
Voś mahčymyja scenary vučeńniaŭ, jakija buduć sudziejničać rostu hatoŭnaści nasielnictva da kalapsaŭ u vobłaści impartu-ekspartu.
Płan vučeńniaŭ «Ščyt straŭnika – 2006».
Terytoryja krainy padzialajecca na ŭmoŭnyja častki: Dźvinija (my), Dniaprovija (kraina-chaŭruśnica) i Buhija (nia budziem pakazvać palcam). Pieršy etap vučeńniaŭ: Dniaprovija admaŭlajecca nabyvać cukar u Dźvinii. Banalny metad šantažu, kab prymusić dźvincaŭ zdać niejkija stratehičnyja abjekty.
Sytuacyja ŭ Dźvinii krytyčnaja: kab nia stała cukrovaja pramysłovaść, udzielniki maneŭraŭ arhanizavana dadajuć u svoj racyjon bolš sałodkaha: z ranku da viečara chrumściać pirožnymi, tartami, cukierkami, cukrovaj vataj, zefirami i chałvoj.
Ciažkaści – masavaje atłuścieńnie – tolki zahartoŭvajuć udzielnikaŭ maneŭraŭ. «Ciafka ŭ vufeńni – lofka ŭ bai», šamkajuć patryjoty – šmat u kaho ad ekstensiŭnaha ŭžyvańnia sałodkaha vypali zuby. Čotkaść i synchronnaść pracy straŭnika dźvincaŭ nie pakidajuć praciŭniku anijakich šancaŭ na pośpiech.
Kiraŭnictva Dźvinii tym časam «razrulvaje» prablemu z ekspartam cukru, adnaŭlajučy status-kvo. Praz hod toj samy scenar maneŭraŭ možna paŭtaryć z toj papraŭkaj, što hetym razam Buhija admoviłasia kuplać u nas kalijnuju sol.
* * *
Plan vučeńniaŭ «Ščyt nahi – 2006»
Terytoryja krainy znoŭ padzialajecca na ŭmoŭnyja častki: Dźvinija, Dniaprovija i Buhija. Buhija praz Dniaproviju bambić rynki Dźvinii tannymi paŭkiedami, rujnujučy ajčynnuju abutkovuju industryju. Pa kamandzie štabu hrupoŭki Dźvinii ŭvodziacca akcyzy na paŭkiedy, adnačasova pa ŭsim perymetry palihonu vystaŭlajucca blokpasty.
Na terytoryi palihonu ładziacca abłavy na dyversantaŭ: čaŭnakoŭ- pastaŭščykoŭ paŭkiedaŭ i ich klijenturu. Ź viertalotaŭ aperacyju strachujuć snajpery. Kab kančatkova źniščyć abutkovy anderhraŭnd, usim dźvincam dadziena kamanda – nasić kirzavyja boty. Pastupova kantrafaktnyja tavary «vykurvajucca». Naviedaŭšy štab vučeńniaŭ, hałoŭnakamandujučy kanstatuje abaronu našaha abutkovaha suverenitetu i niezaležnaści j razdaje najlepšym udzielnikam maneŭraŭ pamiatnyja padarunki – maź ad hrybka na nahach.
* * *
Plan vučeńniaŭ «Ščyt mazhoŭ – 2006»
Terytoryja krainy tradycyjna padzialajecca na ŭmoŭnyja častki: Dźvinija, Dniaprovija i Buhija. Kraina Buhija choča pazbavić Dźviniju, handlovych preferencyj praz toje, što apošniaja parušaje niejkija pravy hramadzian. Ekanamičnaja katastrofa zdajecca niepaźbiežnaj.
Traktujučy hety krok jak zamach na Sajuz Dźvinii i Dniaprovii štab dźvincaŭ prosić Dniaproviju nanieści pa Buhii jadravy ŭdar. Dniaprovija vykonvaje misiju chaŭruśnika. Adnak z-za blizkaści Buhii žyćcio i na pavierchni Dźvinii robicca niemahčymym. Udzielnikam maneŭraŭ pastaŭlena zadańnie: vykanać prahramu apošniaj piacihodki narodnaha schodu Dźvinii pad ziamloj. Dźvincy zaryvajucca ŭ nory, dzie stvarajuć stabilnuju sacyjalna-ekanamičnuju i finansavuju madel.
Praz tydzień hałoŭnakamandujučy vyznaje, što tempy raźvićcia padziemnaj Dźvinii tyja ž, što byli i da atamnaj vajny.
Bolš za toje, poŭnaściu źnikła takoje nehatyŭnaje javišča, jak pjanyja kiroŭcy na darohach. Maneŭry krasamoŭna daviali, što dźvincy mohuć zachoŭvać pazytyŭnuju dynamiku rostu haspadarki navat u takich niespryjalnych umovach.
Jak tolki jadravaja zima skončycca, jany spakojna vyjduć na śviatło i buduć praciahvać budavać stabilnaść. Adnak hetym razam užo biez usiakich Buhij.
-
«Mnie kazali: ty havoryš jak kanadski emihrant». Siarhiej Šupa raskazaŭ pra Vilniu 90-ch, paraŭnańnie litoŭskaj litaratury ź biełaruskaj i adroźnieńni pamiž narodami
-
Łukašenka pavodzić siabie ŭ «makdonaldsie» jak u savieckaj stałoŭcy. I dumaje, što heta kruta
-
Pucin užo pavinšavaŭ Madžtabu Chamieniei, a Łukašenka nie. Čaho čakaje?
Kamientary