U paniadziełak, 11 traŭnia, prajšła prezientacyja pieršaha numaru biełaruskaha bijahrafičnaha almanacha «Asoba i čas», układalnikam jakoha vystupiŭ Alaksandr Fiaduta.

Prezientacyja prajšła ŭ pamiaškańni «Histaryčnaj majsterni» na vulicy Suchoj.


Na sustreču pryjšli jak aŭtary artykułaŭ (Ivan Savierčanka, Michaś Skobła, Vital Skałaban, Volha Ivanova, Andrej Rasinski, Volha Harbačova), tak i zacikaŭlenyja, i dzieci tych, pra kaho pišacca ŭ zborniku: Natalla Mašerava i Alaksandr Milinkievič.

Vioŭ viečarynu, što prachodziła pad akampaniemient kvarteta skrypačak, Siamion Bukčyn, jaki zaznačyŭ, što «nam vielmi nie chapała takoha zbornika» dy paraŭnaŭ jaho z rasijskimi vydańniami pačatku XX st.

Pra asabistyja archivy

Padčas imprezy było zakranuta niekalki surjoznych prablemaŭ. U pryvatnaści, pra zachavanaść asabistych archivaŭ. Pra heta napisała artykuł u zborniku Volha Ivanova, jakaja i zrabiła na prezientacyi adpaviednaje paviedamleńnie.

Reč u tym, što najaŭnaść u schoviščach archivaŭ asabistaha fondu taho ci inšaha dziejača, jašče nie aznačaje paŭnatu taho archivu. Siamion Bukčyn, naprykład, zaznačyŭ, što «dakładna viedaješ, što toj ci inšy dziejač vioŭ šyrokuju pierapisku», a jaho archiŭ pradstaŭleny vyklučna hanarovymi hramatami i adnym‑dvuma listami.

Viadomy archivist Vital Skałaban — u zborniku jon vydrukavaŭ svaju pierapisku z Zośkaj Vieras — adkazaŭ na pastaŭlenaje pytańnie: «Čamu tak mała asabistaj pierapiski»:

«Značyć nie zachavałasia. Pavinien prajści čas, kab jana źjaviłasia. Časam sami dziejačy nie rupiacca pra zachavanaść pierapiski, a časam staviać umovu: nadrukavać praz 25 hadoŭ. Byvaje, što admaŭlajucca pieradavać svajaki. Ja z hetym nie raz sutykaŭsia».

Stanoŭčym prykładam tut jość asoba Mikałaja Ułaščyka, jaki jašče pry žyćci pačaŭ pieradavać svaje archivy ŭ Centralnuju navukovuju biblijateku imia Ja. Kołasa. A dziakujučy sprytu savieckich orhanaŭ biaśpieki biełarusy zajmieli archiŭ Kastusia Jezavitava — ci nie samy bahaty na siońnia asabisty archiŭ, jaki zachoŭvajecca ŭ Nacyjanalnym archivie.

Naohuł ža samy bahaty ŭ Biełarusi na asabistyja fondy Biełaruski dziaržaŭny archiŭ‑muziej litaratury i mastactva.

Biez takich knih my byli b słabiejšymi

Siamion Bukčyn, robiačy padvodku na nastupnaha vystupoŭcy, skazaŭ tak: «Zaraz pierad nami vystupić nie palityčny dziejač, nie lider niejkaha tam Ruchu, a syn vydatnaha haradzienskaha nastaŭnika Uładzimira Barana — Alaksandr Milinkievič (artykuł pra U. Barana napisaŭ sv. pam. Valery Zadala).

Adčuvałasia, što Alaksandr Uładzimiravič padčas svajho vystupu mocna chvalavaŭsia, ź luboŭju i pijetetam raspaviadajučy pra svajho baćku: «Moj baćka byŭ vydatnym nastaŭnikam».

A. Milinkievič zaznačyŭ, što baćka mała raskazvaŭ pra svajo «polskaje» minułaje, a ŭ tym minułym jon pracavaŭ u varšaŭskim licei imia Stafana Batoryja razam sa znakamitym Janušam Korčakam.

«Paśla vajny amal usiu haradzienskuju intelihiencyju pavyvozili, a na ich miesca pryjechali novyja ludzi. I voś staraja acalełaja intelihiencyja časta źbirałasia razam: prychodzili ŭ nakruchmalenych kašulach, pryhožych halštukach, mienavita jany i zachavali duch staroj Harodni», ‑‑ skazaŭ A. Milinkievič.

«Ja ŭdziačny vydaŭcam knih, bo biez takich knih my robimsia słabiejšymi», - reziumavaŭ pry kancy svajho vystupu.

Čałaviek ź vialikim sercam

Asobny błok imprezy mižvoli akazaŭsia pryśviečanym Piatru Mašeravu. Artykuł pra jaho napisaŭ u zbornik žurnalist «NN» Andrej Rasinski.

«Kali mnie prapanavali pisać pra Piatra Mironaviča, spačatku ja pastaviŭsia da hetaha skieptyčna. Dy jon ža kamunist, dumaŭ ja (…) Ale pastupova, pracujučy z materyjałami, ja ŭciahnuŭsia i majo staŭleńnie da Mašerava kardynalna źmianiłasia.

Heta byŭ čałaviek ź vialikim sercam, asoba ź vialikaj litary.
Jamu było cikava ź ludźmi, i jahonyja sustrečy nikoli nie byli pakazušnymi».

Potym słova ŭziała dačka lidera Piatra Mašerava spadarynia Natalla:

«Skazać, što moj tata lubiŭ Biełaruś, nie skazać ničoha. Jon, naprykład, sam namalavaŭ eskiz Kurhana słavy, i vielmi hanaryŭsia tym, što špil na Kurhanie samy vysoki ŭ Jeŭropie.

Jon razumieŭ svaich apanientaŭ. Tata niejak skazaŭ:

«Ja viedaju, što Janka Bryl nie prymaje našaje savieckaje sistemy, i maja zadača jaho abaranić. Sistema ruchnie, a talenty zastanucca».
Taksama jon abaraniaŭ i Vasila Bykava, skazała Natalla Mašerava, «tata padreślivaŭ, što Biełaruś zaŭsiody buduć viedać pa tvorach Bykava».

***

Pry kancy viečaryny Alaksandr Fiaduta padzialiŭsia płanami na budučyniu.

«Vielmi chočacca kab usich aŭtaraŭ pasadzili ŭ aŭtobus i vazili z prezientacyjami na krainie».

U najbližejšych płanach: vypusk druhoha numaru i treciaha. Adzin z hetych numaroŭ budzie pryśviečany 100‑hodździu Łarysy Hienijuš.

«A naohuł chočacca davieści vydavańnie almanachu da piataha numaru. A potym kab niechta pahladzieŭ i skazaŭ: "Vy nie tak robicie, ja viedaju jak i pačaŭ rabić svoj prajekt», - skazaŭ sp. Fiaduta.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?