Hramadstva

Kryminalnaja sprava paeta-pčalara Mikoły Papieki: što viadoma na hety momant

Rankam 30 listapada z ułasnaj chaty ŭ vioscy Linava Pružanskaha rajona zabrali paeta i pčalara Mikołu Papieku. U čym jaho abvinavačvajuć?

Mikoła Papieka. Fota Bresckaj haziety.

Žonka Mikoły Śviatłana Papieka kaža, što heta adbyłosia prykładna a 6:45 ranku. «U jaho biassońnica, to jon siadzieŭ u pakoi, hladzieŭ televizar. Ja była ŭ spalni. Čuła, što mašyny padjazdžajuć, ale dumała, mo siabry jakija na rybałku pryjechali zabrać», — raskazvaje Śviatłana.

Mikoła navat nie skazaŭ žoncy, što jaho zatrymlivajuć, pajšoŭ ź milicyjanierami. «Ja navat nie viedaju, chto pa jaho pryjazdžaŭ. Prykładna ab 11-j hadzinie jon patelefanavaŭ mnie z mabilnaha našaha ŭčastkovaha, skazaŭ, što viazuć u Brest», — padzialilisia žonka.

Bresckija pravaabaroncy kažuć, što im udałosia daviedacca, što Papieka na hety momant znachodzicca ŭ izalatary časovaha ŭtrymańnia Leninskaha RUUS. Siabry miarkujuć, što zatrymańnie źviazanaje z kryminalnaj spravaj za «karahod» 13 vieraśnia.

Tady ŭ Breście na niadzielnuju prahułku sabrałasia šmat ludziej, ale kali siłaviki pieraharadzili im šlach, to ludzi zładzili karahod na skryžavańni bulvara Kasmanaŭtaŭ i praśpiekta Mašerava. Suprać ludziej navat užyvali vadamiot.

U vyniku była zaviedzienaja kryminalnaja sprava pa častcy 1 artykuła 342 «Arhanizacyja i padrychtoŭka dziejańniaŭ, jakija hruba parušajuć hramadski paradak, albo ŭdzieł u ich». Pa hetaj spravie ŭ izalatary bolš za 2 miesiacy praviała bresckaja nastaŭnica Maryna Hłazava, jakuju tolki niadaŭna pieraviali pad chatni aryšt. Ahułam u spravie niekalki dziasiatkaŭ fihurantaŭ.

Žonka kaža, što Mikoła časta pryjazdžaŭ u Brest, sprava ŭ tym, što tam žyvie adzin z synoŭ. «Pastajanna z ramontam dapamahaŭ, jon tam časta byvaŭ. Ci byŭ u toj dzień, ja ŭžo i nie pomniu».

Mikołu Papieku 58 hadoŭ, jon rodam ź Ivacevickaha rajona, ale pryžyŭsia ŭ Pružanskim. Spačatku pracavaŭ pčalarom u laśnictvie, a potym zasiarodziŭsia na ŭłasnaj haspadarcy. U Mikoły bolš za 60 vulloŭ.

Kali pakarańnie na «chimii» ŭ Pružanskim rajonie adbyvaŭ Pavieł Sieviaryniec, to Papieka ŭvieś čas dapamahaŭ jamu.

Taksama Papieka paet, aŭtar niekalkich vieršavanych zbornikaŭ. U 1999 hodzie navat atrymaŭ premiju «Hliniany Viales». Dy i sam jon źjaŭlajecca zasnavalnikam «Miadovaj premii» za paeziju, jaje łaŭreat atrymlivaje ŭ padarunak viadro miodu.

Kamientary

«Učora byŭ niepubličny dzień, vielmi ciažki» — Łukašenka zajaviŭ, što vioŭ pieramovy z pradstaŭnikami Zachadu11

«Učora byŭ niepubličny dzień, vielmi ciažki» — Łukašenka zajaviŭ, što vioŭ pieramovy z pradstaŭnikami Zachadu

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruskaja siamja kupiła tur na Maldyvy pa canie kvatery ŭ Minsku. I heta bieź pieralotu6

Archieołahi suprać pabudovy na miescy chrama XII stahodździa ŭ Połacku kaplicy1

«Navošta? My ž darosłyja ludzi». Pucin nie pajedzie ŭ Braziliju na samit G203

Sud Čyhunačnaha rajona Homiela admianiŭ svaje rašeńnie ab pryznańni šerahu staronak «ekstremisckimi» i ŭ toj ža dzień pryznaŭ ich «ekstremisckimi» znoŭ1

«Fanfary, dziaržava dla naroda». Užo niekalki miesiacaŭ u mietro kruciać vystupy Łukašenki22

Vajary Pałka Kalinoŭskaha vyzvalali ŭkrainskuju terytoryju pad Charkavam3

U Polščy źbirajucca pastrožyć umovy vydačy karty palaka. Nadta šmat złoŭžyvańniaŭ2

Hrošy dla dapamohi śpievaku Pamidoravu sabrali za 180 chvilin7

Vialiki Jehipiecki muziej u Hizie adkryŭsia paśla 20 hadoŭ budaŭnictva2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Učora byŭ niepubličny dzień, vielmi ciažki» — Łukašenka zajaviŭ, što vioŭ pieramovy z pradstaŭnikami Zachadu11

«Učora byŭ niepubličny dzień, vielmi ciažki» — Łukašenka zajaviŭ, što vioŭ pieramovy z pradstaŭnikami Zachadu

Hałoŭnaje
Usie naviny →