Mierkavańni

Kazakievič: Madel, jakaja vybudoŭvałasia z 1996 hoda, raspadajecca, i hety praces niezvarotny

Na svaim jutub-kanale «Kazakievič. Palityka» dyrektar Instytuta «Palityčnaja śfiera» Andrej Kazakievič padvioŭ palityčnyja vyniki hoda Biełarusi.

Na dumku analityka, u 2021-m hodzie adbyłosia kančatkovaje razbureńnie palityčnaj madeli, jakaja vybudoŭvałasia ŭ Biełarusi z 1996 hoda, i viartańnie da minułaha palityčnaha kansensusu ŭžo niemahčymaje.

«Kali kažuć pra ustojlivaść toj ci inšaj palityčnaj sistemy, hałoŭnym čynam majecca na ŭvazie, što jana nie tolki žyćciazdolnaja, ale i moža adnaŭlacca paśla tak zvanych šokaŭ ci kryzisaŭ. Hledziačy na toje, što ź Biełaruśsiu adbyvajecca siońnia, jość usie padstavy mierkavać, što tatalitarnaja sistema ŭžo nie zmoža adnavicca, — miarkuje Kazakievič.

— Niahledziačy na ŭjaŭnuju ćviordaść, jana vyjaviłasia dosyć krochkaj i skončyła svajo isnavańnie».

Na dumku ekśpierta, apošnija 25 hadoŭ palityčny kurs Łukašenki nie toje što nie refarmavaŭsia, a navat nie pieražyvaŭ nijakich kaśmietyčnych karektyvaŭ, bo navat dyskusii pra reformy miascovaha samakiravańnia, pra ŭklučeńnie apazicyi ŭ pradstaŭničyja orhany ŭłady, skančalisia ničym.

«U 2020-m i 2021-m hodzie z režymam adbylisia krytyčnyja padziei, — ličyć Andrej Kazakievič. — Razburany palityčny kansensus. Niama bolš umoŭ, pry jakich ludzi byli hatovyja pryznavać lehitymnaść ułady.

Plus da ŭsiaho, całkam razburany bałans ŭnutry kirujučaj elity, arhanizacyja palityčnaj sistemy, idejny i ideałahičny kansensus. U ruinach znachodzicca madel zamiežnaj palityki ŭ tym vyhladzie, u jakim jana isnavała na praciahu dvuch dziesiacihodździaŭ. I samaje vidavočnaje: z krainy, jakaja zaŭsiody padkreślivała, što jana nie stvaraje prablem dla svaich susiedziaŭ, Biełaruś pieratvaryłasia ŭ realnuju rehijanalnuju pahrozu — dla Litvy, Polščy, Łatvii i Ukrainy».

U apošnim u hetym hodzie vypusku na svaim jutub-kanale Kazakievič padrabiazna spyniŭsia na hałoŭnym, na jaho dumku, aśpiekcie raspadu palityčnaj biełaruskaj madeli — na raspadzie palityčnaha kansensusu ŭ hramadstvie.

«Łukašenka pryjšoŭ da ŭłady, jak papulist. Za košt hetaha jon i pieramoh u 1994 hodzie. Vidavočna, što najbolšuju padtrymku jon atrymaŭ u rehijonach, małych haradach i sielskaj miascovaści. Čaho nielha było skazać pra Minsk. Tam bolšaści hałasoŭ jon u 1994 hodzie nie mieŭ. Situacyja stała źmianiacca ŭ siaredzinie nulavych. Pierš za ŭsio, heta było źviazana z davoli paśpiachovym ekanamičnym raźvićciom Biełarusi. Tady Łukašenka atrymaŭ značnuju padtrymku ŭ vialikich haradach, — ličyć ekśpiert. — Palityčny kansensus trymaŭsia na tym, što biełarusy byli ŭpeŭnienyja: bolšaja častka nasielnictva krainy padtrymlivaje Łukašenku, a sam jon — najbolš papularny i paśpiachovy palityk u Biełarusi».

Na dumku Kazakieviča, siońnia takoje ŭsprymańnie ŭłady Łukašenki akazałasia całkam razburanym. Ułada pierajšła na inšuju madel kiravańnia, jakaja nie praduhledžvaje lehitymnaści. Losavyznačalnaj, na dumku analityka, była fraza Łukašenki, skazanaja im u 2020-m hodzie: «Zapomnicie vy i ŭsie, chto mianie pačuje: krainu jany nie atrymajuć».

«Faktyčna hetymi słovami Łukašenka skazaŭ: «Nie važna, jak vy prahałasujecie, ale źmieny ŭłady nie budzie», — kaža Kazakievič. — Paŭtara hoda Alaksandr Łukašenka demanstruje, što ŭłada — heta jaho ŭłasnaść.

Druhi vielmi važny momant: z samaha pačatku svajho kiravańnia Alaksandr Łukašenka, budučy papulistam, zaŭsiody čujna reahavaŭ na hramadskija nastroi. Takim čynam jon sprabavaŭ adpaviadać čakańniam bolšaści, padyhryvaŭ u rytorycy, u sacyjalnaj i ekanamičnaj palitycy. Ale z pačatku 2021 hoda ŭsim stała vidavočna: bolš ŭłada nie źbirajecca padstrojvacca pad hramadski nastroj. Dalej jana maje namier prasoŭvać svaje ŭłasnyja intaresy, zychodziačy z asabistych pažadańniaŭ».

Na dumku ekśpierta, novaja stratehija Łukašenki — padminać hramadstva pad siabie. Pa sutnaści, śviedčańni hetaha biełarusy mahli nazirać uvieś 2021-y hod, dzie my nazirali biaskoncyja palityčnyja represii, demanstratyŭnaje niežadańnie pryznavać svaje pamyłki z boku Łukašenki, jaho niežadańnie iści nie toje što na dyjałoh, ale navat na minimalny kampramis z apanientami.

Razburalnym aśpiektam ekśpiert ličyć razbureńnie pravavych normaŭ.

«Dva apošnija dziesiacihodździ bolšaść hramadzian byli ŭpeŭnienyja, što pravavyja normy pracujuć, i kali ich vykonvać, to surjoznych prablem nie budzie. Pryčym hetyja praviły abaviazvajuć nie tolki hramadzian, ale i samu ŭładu, — kaža Andrej Kazakievič. — Padziei kanca 2020 hoda i ŭsiaho 2021-ha dakazali, što hetaja madel bolš nie aktualnaja.

Ciapier prava — heta nie što inšaje, jak vola panujučaha kłasa, i hramadstva z hetym abaviazana ličycca. Nijakimi pravavymi ramkami ŭłada bolš nie źviazanaja».

Zaklučnym elemientam palityčnaha kansensusu, jaki, na dumku ekśpierta, byŭ razburany ŭ 2021 hodzie, jon ličyć staŭleńnie da hvałtu. Kazakievič akcentuje ŭvahu na tym, što hvałt u dačynieńni da palityčnych apanientaŭ režymu byŭ i raniej, ale byŭ abmiežavany ŭ časie i maštabie. Siońnia ž ŭsim vidavočna: hvałt užyvajecca masava i ničym nie abmiežavany.

«Takim čynam, palityčny kantrakt, jaki aformiŭsia z 1996 hoda, razburany i viartańnia da jaho nie budzie, — upeŭnieny Kazakievič. Praŭda, na pytańnie pra toje, jakim budzie dalejšy palityčny kurs Biełarusi, ekśpiert adkazaŭ: «Zychodziačy z padziej, jakija ciapier adbyvajucca ŭ krainie, budučyja abrysy palityčnaj situacyi ŭ Biełarusi składana akreślić navat prykładna. Ale tak, jak raniej, užo dakładna nie budzie».

Kamientary

Na zimu zapłanavanyja masavyja zatrymańni, składzienyja «pieršy i druhi śpisy»29

Na zimu zapłanavanyja masavyja zatrymańni, składzienyja «pieršy i druhi śpisy»

Usie naviny →
Usie naviny

Uspyška virusa Marburh moža pieraraści ŭ novuju pandemiju. Što heta za chvaroba?3

Čerhi z aŭtobusaŭ na miežach Biełarusi znoŭ źnikli

Vielmi mocny pažar na naftabazie ŭ Piermskim krai Rasii

Byvaj, Jeŭropa! Biełarusy kančatkova pierasadžvajucca na kitajskija aŭto20

Na Nobieleŭskuju premiju miru sioleta pretenduje 286 kandydataŭ

Viadučaja Bi-bi-si vypadkova adpraviła pytańni Borysu Džonsanu pierad intervju. Intervju pryjšłosia admianić1

Haniec ź Irana jechaŭ papiaredzić Nasrału, što Izrail źbirajecca taho zabić. Abodva zahinuli ŭ bunkiery2

U čatach Kalinkavičaŭ raspaŭsiudžvajecca VIDEA, jakoje zafiksavała padzieńnie bieśpiłotnika12

«Ja tupiŭ. I sumniavaŭsia. I rvaŭsia pamiž niekalkimi pačućciami. I ciapier mnie soramna». Kranalnaj historyjaj padzialiŭsia biełaruski śviatar3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na zimu zapłanavanyja masavyja zatrymańni, składzienyja «pieršy i druhi śpisy»29

Na zimu zapłanavanyja masavyja zatrymańni, składzienyja «pieršy i druhi śpisy»

Hałoŭnaje
Usie naviny →