Hramadstva

«Biez asablivaj ryzyki možna atrymać kala 100 dalaraŭ». Kolki ciapier zarablajuć na pieravozcy paliva i cyharet u Polšču i Litvu

Źniaćcie kavidnych abmiežavańniaŭ Biełaruśsiu i susiednimi krainami viarnuła žycharam pamiežža mahčymaść zarablać na kantrabandzie tavaraŭ. «Naša Niva» raźbirałasia, kolki ciapier prynosić pamiežny «biznes».

Dumali, idziom u adpačynak

Naš surazmoŭca Alaksiej (imia źmienienaje pa prośbie hieroja) uspaminaje, što kali ŭ sakaviku 2020 hoda zajavili, što miežy začyniajucca, to jon i jaho kalehi dumali, što prosta pojduć u niezapłanavany adpačynak.

«Nichto navat ujavić sabie nie moh, što miežy pratrymajuć začynienymi cełyja dva hady. Dumali, zaraz tydni dva adpačniom i znoŭ praciahniem «pracavać».

Miesiacy praz dva ludzi pačali šukać pracu, ale z hetym, jak viadoma, było tuha. Dy i nie adzin kantrabandyst, jaki siabie pavažaje, nie chacieŭ ceły miesiac chadzić na pracu za 300—400 dalaraŭ», — uspaminaje surazmoŭca.

«Chtości moh vazić pa 10 błokaŭ, chtości 30, a chtości ŭsie 40.

Šancavańnie ŭ hetaj spravie hraje nie apošniuju rolu. Ale kali kazać u cełym, to svaje 1000—1500 dalaraŭ na miesiac siaredni kantrabandyst usio ž mieŭ», — pryznaŭsia surazmoŭca.

Pa słovach byvałaha kantrabandysta, za dva hady mnohaje paśpieła źmianicca. Jak minimum prykmietna skaraciłasia kolkaść samich čaŭnakoŭ.

Z błoka cyharet vychodzić $12-15

Ciapier, pa słovach Alaksieja, narod patrochu pačynaje viartacca da raniejšaj spravy, ale vialikaha napłyvu pakul nie nazirajecca.

Taksama ciapier vyhadna vazić paliva. Na aŭtamabilach ź vialikimi bakami, jak na starych VW Passat, možna zarabić 40—50 dalaraŭ.

Litoŭcy prosiać pryvieźci kvas i kukuruznyja pałački

Naš druhi surazmoŭca jeździć u Litvu. Pavodle jaho słoŭ, u płanie pieraprodažu paliva hetaja kraina jašče bolš pryvabnaja.

Tyja ž litoŭcy, jakija kuplajuć paliva, prosiać pryvieźci lidskija kukuruznyja pałački i kvas, časam leki. U dadatak možna vieźci dva pački cyharet i butelku harełki. Heta pakryvaje vydatki na paliva i strachoŭku. Čystymi z takoj pajezdki vychodzić kala 65—70 dalaraŭ. U roźnicu našy cyharety kuplajuć pa 2—3 jeŭra za pačak, u zaležnaści ad marki. Tyja, chto vozić cyharety vialikimi partyjami (ad 10 błokaŭ i vyšej), zdajuć ich pierakupam, tam, naturalna, ceny nižejšyja».

«Vazić cyharety zvyš normy ja, ščyra kažučy, pabojvajusia. U Litvie štrafy vyšejšyja, čym u Polščy, a pakul «Bruzhi» začynienyja, jeździć praz Babroŭniki nie chočacca. Heta zanadta daloka. Naohuł płanuju jeździć nie čaściej za dva razy na tydzień.

«Naša Niva» adnaŭlaje zbor danataŭ — padtrymać prosta

Čytajcie taksama:

«Maštab lačeńnia nie adpaviadaje maštabu chvaroby». Płan kompleksnaj padtrymki ekanomiki ad Saŭmina — što ź im nie tak

Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada8

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada

Usie naviny →
Usie naviny

Navalničny front dabraŭsia da Minska

Źmierajcie svaju taliju i rost — hetyja dźvie ličby šmat skažuć pra vaša zdaroŭje

Urad vyznačyŭsia ź pieranosam pracoŭnych dzion u nastupnym hodzie

Učora ŭ Minsku prapaŭ chłopčyk, jaki nie razmaŭlaŭ

«Čamu ty adklučyŭ ruchaviki?» Papiaredni dakład ab katastrofie samalota Air India vyklikaŭ jašče bolš sprečak4

«Razam adkryvali kantynient biełaruščyny». Vincuk Viačorka zhadaŭ pra Edvarda Zajkoŭskaha3

Na Vałyni raźbiŭsia francuzski źniščalnik Mirage4

Premjeru i śpikieru Siejma Litvy prypomnili, što jany 17 hadoŭ tamu jeździli ŭ Biełaruś6

Padčas urahanu ŭ Mahilovie viecier źnios sabačuju budku razam z sabakam1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada8

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić