Kultura11

«Staraja novaja ziamla». Pa-biełarusku vyjšła kniha tvoraŭ Teadora Hiercla

Vyjšła pa-biełarusku kniha zasnavalnika palityčnaha sijanizmu Teadora Hiercla, čyje tvory adyhrali klučavuju rolu ŭ nacyjanalnym ruchu jaŭrejaŭ z metaj viartańnia na histaryčnuju radzimu ŭ Paleścinu. Kniha maje nazvu «Staraja novaja ziamla», pierakład z niamieckaj zrabiŭ Ihar Krebs.

Pra knihu napisała na svajoj staroncy ŭ fejsbuku pierakładčyca Hanna Jankuta:

«Pad adnoj vokładkaj nadrukavanyja dva tvory — ułasna raman «Staraja novaja ziamla» i traktat, ci pamflet «Jaŭrejskaja dziaržava». 

Pieršy z hetych tvoraŭ časta nazyvajuć utapičnym — dva jaho hałoŭnyja hieroi, doŭhi čas pražyŭšy ŭdalečyni ad cyvilizacyi, akazvajucca na paleścinskich ziemlach i sa ździŭleńniem daznajucca, što tam paŭstała novaja kraina. Jany padarožničajuć pa joj i znajomiacca ź jaje zvyčajami i zakonami, raźbirajučysia z tym, na jakich pryncypach musić hruntavacca dziaržavabudaŭnictva. 

Pry hetym raman maje svoj siužet, asobnyja kamičnyja i ramantyčnyja linii i čytajecca, niahledziačy na idejnuju zahružanaść, vielmi lohka. Supadzieńnie z nazvaj paemy Jakuba Kołasa «Novaja ziamla» zdajecca mnie tut nie vypadkovym — tvory źjavilisia prykładna ŭ adzin čas (Hiercl vydaŭ svoj raman u 1902 hodzie, Kołas ža pačaŭ pracavać nad paemaj u 1911 hodzie, a abdumvać jaje — jašče raniej) i adlustroŭvajuć ahulny «duch času», imknieńnie da samavyznačeńnia i pošuku miesca ŭ śviecie, jakoje možna budzie z peŭnaściu nazvać «svaim». Tolki što Hiercl vyrašyŭ nie raźmieńvacca na drobiazi i adrazu prydumaŭ jaŭrejskuju dziaržavu (bolš detalna pryncypy jaje ŭładkavańnia razhladajucca ŭ druhim tvory ŭ knizie).

U niejkim sensie hetaja kniha — jašče i pra siłu mary, pra toje, jak važna detalna ŭjaŭlać, abmiarkoŭvać i vizualizoŭvać toje, pra što maryš, bo tolki tady robicca zrazumieła, u jaki bok varta ruchacca.

Ciapier knihu možna nabyć u Minsku ŭ internet-kramie kniger.by, a taksama ŭ handlovym centry «Kupałaŭski», krama 41-42. Nieŭzabavie jana musić źjavicca i ŭ inšych minskich kniharniach. Taksama ŭ hetych dźviuch kropkach — anłajn i afłajn — pradajecca kniha «Habrejskija miełodyi» Hienrycha Hajne ŭ pierakładzie Ihara Krebsa, jakaja vyjšła niekalki miesiacaŭ tamu ŭ toj ža sieryi «Hiebraistyka Biełarusi».

Kamientary1

  • Polskaja spravka
    01.11.2022
    [Red. vydalena]
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

U Minsku pachavali jak achviar nacyzmu 75 čałaviek, pareštki jakich znajšli kala byłoj dačy Canavy. Ale bolš padobna, što heta achviary savietaŭ

U Minsku pachavali jak achviar nacyzmu 75 čałaviek, pareštki jakich znajšli kala byłoj dačy Canavy. Ale bolš padobna, što heta achviary savietaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Śviatłana Aleksijevič raskazała, jakuju knihu vypuścić nastupnaj. Jana nie pra kachańnie, jak płanavałasia raniej23

Łukašenka raskazaŭ, što karova pavinna stajać u pałacy i kožnamu nieabchodna «choć pa dźvie barazionki» bulby pasadzić20

U Kijevie ŭžo kala 100 paciarpiełych padčas načnoha ŭdaru1

Izrail zabiŭ i novaha kiraŭnika Hienštaba armii Irana. Jon zajmaŭ pasadu paru dzion7

U Minsku źnikła piensijanierka. Akazałasia, što jana pa prośbie «śledčych» stała kurjeram machlaroŭ 

Jakija banki hatovy ŭziać u vas nie samyja idealnyja kupiury

Što ciapier z archivam KDB ab represijach u BSSR, jaki zmahli zdabyć byłyja siłaviki? Kali jaho apubličać?51

Biełaruski pijanist uziaŭ adrazu try pryzy na konkursie ŭ Valensii

«Patraciła 300 rubloŭ — a jašče tolki siaredzina červienia!» Biełarusy abmiarkoŭvajuć vydatki na pakos travy i dzielacca łajfchakami32

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Minsku pachavali jak achviar nacyzmu 75 čałaviek, pareštki jakich znajšli kala byłoj dačy Canavy. Ale bolš padobna, što heta achviary savietaŭ

U Minsku pachavali jak achviar nacyzmu 75 čałaviek, pareštki jakich znajšli kala byłoj dačy Canavy. Ale bolš padobna, što heta achviary savietaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić