Juryst Valancin Stefanovič, namieśnik kiraŭnika pravaabarončaha centra «Viasna», jaki hetymi dniami — na łavie padsudnych razam z nobieleŭskim łaŭreatam Alesiem Bialackim i kaardynataram kampanii «Pravaabaroncy za svabodnyja vybary» Uładzimiram Łabkovičam, dasłaŭ z-za krataŭ list na volu, u jakim koratka i jomista prakamientavaŭ praces.

Valancin Stefanovič na sudzie
Pravaabaronca adznačyŭ, što sudovy razhlad spravy adbyvajecca ŭ paskoranym režymie, i, vidavočna, heta nie rašeńnie sudździ. Ale ŭ toj ža čas zapeŭniŭ:
«Ja vielmi mocnym siabie adčuvaju ciapier. Ja nie zdamsia nikoli. Ja ich nie bajusia. Vieru, što chutka my ŭsie pabačymsia i abdymiemsia».
-
Urad zaćvierdziŭ dziaržzakaz na ahurki i pamidory
-
«Pipiec… A padciracca čekam?» Biełarusy abmiarkoŭvajuć kviest z naviedvańniem prybiralni na vakzale ŭ Dokšycach
-
«Zatoje nie było adčuvańnia, što ty źvier». Sieviaryniec raspavioŭ, u jakuju pakutu pieratvarajecca ŭ źniavoleńni zvyčajnaje pytańnie hihijeny
Ciapier čytajuć
«Ja nie śviataja, ale ŭ mianie nie było nadziejnaha plača pobač»: maci Ksiušy z SMA mohuć pazbavić baćkoŭskich pravoŭ, jana ž davodzić, što zdolnaja vypravicca
Kamientary
łysy manhołoidny
karoč hłupy
za žanichami - tak tolko v zimbabvie
sičas