Kultura

«Jeŭrabačańnie-2024» projdzie ŭ šviedskim horadzie Malmio. Jaho tam užo pravodzili dvojčy

Šviecyja vybrała horad, u jakim u nastupnym hodzie projdzie 68-y piesienny konkurs «Jeŭrabačańnie»: heta znoŭ budzie Malmio na paŭdniovym uskrajku krainy.

Pakolki «Jeŭrabačańnie-2023», jakoje prachodziła ŭ Livierpuli, vyjhrała šviedka Loreen, jakraz jaje kraina pavinna prymać nastupny konkurs.

Malmio, treci pa nasielnictvie horad Šviecyi, abyšoŭ stalicu Stakholm.

Paŭfinały projduć 7 i 9 maja 2024 hoda, a finał — 11 maja na «Malmio Arenie», jak piša Bi-bi-si.

Loreen, jakaja taksama vyjhrała konkurs u 2012 hodzie, atrymała pieramohu nad finam Kiajaryja ŭ vostraj baraćbie — pieramohu joj prynios pop-himn Tattoo.

Malmio byŭ abrany miescam praviadzieńnia konkursu ź niekalkich haradoŭ, jakija padali zajaŭki. U chodzie adboru brałasia pad uvahu najaŭnaść placovak i mahčymaść raźmiaščeńnia tysiač udzielnikaŭ, pradstaŭnikoŭ miedyja i fanataŭ.

Marcin Osterdał, vykanaŭčy dyrektar konkursu pieśni «Jeŭrabačańnie», skazaŭ, što Jeŭrapiejski viaščalny sajuz (EBU) byŭ u zachapleńni ad taho, što Malmio byŭ abrany dla praviadzieńnia konkursu treci raz.

Tors, jaki varočajecca, — samaja viadomaja architekturnaja słavutaść Malmio. Fota: Kentaroo Trymen / Getty Images

«Malmio zajmaje asablivaje miesca ŭ historyi konkursu, jon paśpiachova pravioŭ jaho spačatku ŭ 1992 hodzie, a zatym u 2013 hodzie — paśla papiaredniaj pieramohi Loreen», — skazaŭ jon.

«My budziem rady viarnucca ŭ hety enierhičny i dynamičny horad, jaki prademanstravaŭ, što maje placoŭki i infrastrukturu, jakija idealna padychodziać dla praviadzieńnia najbujniejšaha ŭ śviecie kancertu žyvoj muzyki», — dadaŭ Osterdał.

Pavodle jaho słoŭ, zajaŭka horada prademanstravała jaho vialikuju luboŭ da hetaha konkursu.

U cełym Šviecyja, radzima lehiendy «Jeŭrabačańnia» — hurta Abba, budzie prymać hety konkurs užo siomy raz.

Pa hetym pakazčyku rekord naležyć Vialikabrytanii, u jakoj prajšło dzieviać konkursaŭ. U hetym hodzie Brytanija ŭziała na siabie arhanizacyju konkursu zamiest Ukrainy, jakaja pieramahła ŭ 2022 hodzie, ale nie zmahła pryniać jaho praz vajnu.

Pryblizna paŭmiljona čałaviek pryjechali ŭ horad Livierpul na heta hrandyjoznaje mierapryjemstva.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Centralnuju rolu ŭ arhanizacyi pieramovaŭ z amierykancami adyhraŭ muž Natalli Piatkievič. Čamu jon?14

Centralnuju rolu ŭ arhanizacyi pieramovaŭ z amierykancami adyhraŭ muž Natalli Piatkievič. Čamu jon?

Usie naviny →
Usie naviny

«Praz 9 miesiacaŭ uźnikli pytańni». Pachod u abmieńnik dla 80-hadovaha mužčyny skončyŭsia vialikimi niepryjemnaściami

Ministr abarony Litvy: U NATA jość 3-4 hady, kab padrychtavacca da vialikaj vajny ŭ Jeŭropie10

«Nam nie patrebnyja pasiaredniki, nam patrebnyja sajuźniki». Ukrainski dypłamat rezka vykazaŭsia ab vynikach Miunchienskaj kanfierencyi3

Litoŭskaja firma mahła tajemna sačyć za amierykanskimi vajskoŭcami ŭ Jeŭropie i pradavać ich danyja trecim asobam5

«Ty budieš sotrudničať, b*, ili niet?» Jak u Biełarusi schilajuć da supracoŭnictva sa śpiecsłužbami7

ZŠA praviaduć dvuchbakovyja pieramovy z Rasijaj i Ukrainaj, a ŭžo potym — sumiesnyja2

«Isnuje prajekt pa stvareńni adzinaha katałoha franšyz Sajuznaj dziaržavy». Jak u Biełaruś zachodziać rasijskija sietki kram i kafe7

«Kali pieramovy stanuć «novaj Jałtaj», to mienavita Biełaruś ryzykuje stać maŭklivaj achviaraj vialikaj amaralnaj ździełki»24

U Biełarusi zastałosia ŭsiaho siem pryvatnych škoł4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Centralnuju rolu ŭ arhanizacyi pieramovaŭ z amierykancami adyhraŭ muž Natalli Piatkievič. Čamu jon?14

Centralnuju rolu ŭ arhanizacyi pieramovaŭ z amierykancami adyhraŭ muž Natalli Piatkievič. Čamu jon?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić