Sport

Čym ciapier žyvuć «Krumkačy»

Jany pieramahali BATE i «Dynama», ich matčy prachodzili ŭ supravadžeńni aŭtazakaŭ. Što ciapier z «Krumkačami» — niekali samaj narodnaj kamandaj krainy?

Fota: AP Photo/Sergei Grits

Vy mahli apošni raz čuć pra «Krumkačoŭ» paśla vybaraŭ-2020, kali kamanda vyražała salidarnaść z achviarami hvałtu. Palityčny termin, dva hady źniavoleńnia, atrymaŭ hulec kamandy i žurnalist Alaksandr Ivulin.

U siezonie-2021 kłub zaniaŭ treciaje miesca i prajhraŭ u stykavych hulniach za prava vystupać u vyšejšaj lizie — daŭniaja mara «krumak». Ale ž na hetym prablemy nie skončylisia. SAK «Alimpijski» admoviŭ kłubu ŭ padaŭžeńni arendy, i, pa danych miedyja, heta było źviazana ź ciskam z boku tahačasnaha kiraŭnika futbolnaj fiederacyi Uładzimira Bazanava. 

Damovicca z anałahičnymi stadyjonami taksama nie atrymałasia. «Krumkačy» navat byli hatovyja pierabracca na stadyjon u Smalavičy i amal što damovilisia na jaho arendu, ale potym miascovyja ŭłady vyrašyli rekanstrujavać jaho pad hulniu ŭ rehbi.

Pierad siezonam-2022 z kłuba syšli amal usie hulcy, u tym liku staražyły, i vyhladała cudam, ci dazvolać kamandzie zajavicca chacia b u treciuju, šmat u čym amatarskuju lihu. Tym nie mienš, uviesnu kamanda vyjšła na pole.

A praź niekalki miesiacaŭ zdaryłasia trahiedyja. 1 maja 2022-ha «Krumkačy» prachodzili adzin z raŭndaŭ Kubka Biełarusi, dzie adoleli «Enierhietyk-BDATU». Dla kłubnaha jutub-kanała važny matč kamientavaŭ kamiercyjny dyrektar kamandy Juryj Turejka, i prosta padčas hulni ŭ jaho zdaryŭsia insult. Kali mužčynu špitalizavali, jaho nakryŭ druhi insult, a potym jašče i infarkt. 

Turejka vykaraskaŭsia, ale jamu spatrebilisia hrošy na reabilitacyju paśla takich dyjahnazaŭ. Zbor dapamohi arhanizavaŭ kłub. Juryju nakiravali ŭsie srodki ad prodažu kvitkoŭ na kubkavuju hulniu z «Isłačču» — atrymałasia bolš za 10 tysiač rubloŭ. Pa apošnich źviestkach, mužčyna pačuvaje siabie lepiej i płanuje viarnucca ŭ śfieru futbołu.

Pakul «Krumkačy» asvojvalisia ŭ druhoj lizie, były forvard kamandy Ivan Vieras hraŭ u čempijanacie Maldyvaŭ, kudy pierabraŭsia ŭ pačatku 2022 hoda. Napačatku ŭsio było niabłaha: Ivan zabiŭ pałovu ŭsich miačoŭ svajoj kamandy «Junajted Viktary» — za siezon na jaho rachunku było 13 hałoŭ. 

Praź niekalki miesiacaŭ paśla zakančeńnia siezona, u kastryčniku 2022-ha, historyja z Maldyvami pryniała bolš skandalny bok — Vieras pačaŭ skardzicca na zatrymki ŭ vypłacie zarobku i prablemy ź vizaj. Ale jak tolki historyja trapiła ŭ miedyja, biełarusa i jaho kalehu pa kamandzie chucieńka raźličyli, i Vieras nakiravaŭsia na novaje miesca — u druhi dyvizijon čempijanata Indyi, kamandu «Aidžał».

«Krumkačy» tym časam traplali ŭ navinavyja stužki z markietynhavymi fiškami. Naprykład, razam z maładym bukmiekieram Grandsport jany stvaryli voś takuju pryvabnuju biełaruskamoŭnuju rekłamu:

A ŭvosień 2022-ha «Krumkačy» paŭdzielničali ŭ niezvyčajnym fłešmobie biełaruskich kłubaŭ. Usio pačałosia z «Enierhietyka-BDU»: u telehram-kanale kłuba raptam źjaviłasia spasyłka na recept vialenych pamidoraŭ z pravanskimi travami. BATE adkazaŭ na heta receptam syrnikaŭ na mańnie, a «krumki» zaryhinalničali i prapanavali boršč z čornymi hrenkami i časnakom.

Što da turnirnych vynikaŭ, kłub skončyŭ siezon-2022 na druhim miescy, što davała «Krumkačam» prava ŭ novym siezonie vystupać u pieršaj lizie. Takoje rašeńnie patrabavała b ad kłuba dadatkovych vydatkaŭ u paraŭnańni z druhoj lihaj, i kamanda nie zmahła znajści na heta finansy, tamu sustreła siezon-2023 znoŭ u druhoj lizie i na ŭžo rodnym minskim stadyjonie RCAR-BDU.

Ale, u adroźnieńnie ad bolš bahatych kamandaŭ, «Krumkačy» znajšli mahčymaść zładzić biełaruskamoŭny kłubny sajt.

U pačatku 2023-ha karjeru skončyŭ 38-hadovy forvard Alaksandr Jackievič — mahčyma, nie samy viadomy ź biełaruskich futbalistaŭ, adnak lehiendarny dla «Krumkačoŭ» hulec. Da kamandy jon dałučyŭsia ŭ 2019 hodzie i zabiŭ za jaje 40 hałoŭ, što źjaŭlajecca kłubnym rekordam. Ale pieršyja miesiacy biez futbołu nie vydalisia spakojnymi: u kancy krasavika Jackieviča zatrymali hubazikaŭcy, mužčyna adsiedzieŭ 13 sutak aryštu.

Jahony ciozka, Alaksandr Ivulin, u lutym 2023-ha vyjšaŭ na volu. Ale da kamandy nie viarnuŭsia i źjechaŭ za miažu, dzie praciahvaje rabić jutub-prajekt «ČiestnOK».

U novy siezon «Krumkačy» ŭvajšli sa stylovaj formaj, na jakoj namalavanaja mapa Minska i paznačany važnyja dla historyi kamandy stadyjony. 

A zusim niadaŭna, u červieni, na trybunach «Krumkačoŭ» zaŭvažyli staroha znajomaha — matč z «Traktaram» naviedaŭ Raman Pratasievič. U minułym žyćci, jašče da NEXTA i prymusovaj pasadki samalota ŭ Minsku, Pratasievič zaŭzieŭ za «krumak», pracavaŭ na matčach fatohrafam i adnojčy navat pasprabavaŭ siabie ŭ roli kamientatara.

Ciapier «Krumkačy» znachodziacca na trecim miescy ŭ minskim dyvizijonie druhoj lihi. Narodnaja kamanda, jak bačym, isnuje i dahetul, chacia i ŭ niaprostych umovach. Vierahodna, bolšaha «Krumkačam» ciapier čakać nie prychodzicca.

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Pahladzicie, jakija pryhožyja kvitki na svaje hulni zrabili «Krumkačy» FOTA

«Samyja strašnyja ludzi na śviecie — cichoni». Trenier Aleh Dułub pra vajnu i maŭklivych spartoŭcaŭ

«Navat paśla viartańnia vylivaju na siabie značna bolš parfumy, čym rabiŭ heta raniej». Małady navukoviec raskazaŭ pra svaju pracu ŭ Antarktydzie

Kamientary

Što viadoma pra siamju z Baranavičaŭ, u jakoj i mužu, i žoncy dali vielizarnyja terminy za «zdradu dziaržavie»11

Što viadoma pra siamju z Baranavičaŭ, u jakoj i mužu, i žoncy dali vielizarnyja terminy za «zdradu dziaržavie»

Usie naviny →
Usie naviny

Vydaviectva «Januškievič» atrymała prestyžnuju amierykanskuju premiju1

Chočacie źnizić abo padvysić svaju ahresiŭnaść na 30%? Voś prosty sposab7

Prezident Sierbii praročyć Ukrainie karejski scenaryj1

KDB aktyŭna viarbuje palitviaźniaŭ, vyzvalenych pa pamiłavańni — pravaabaroncy10

U Hviniei šympanze skrała dzicia i zabiła jaho. Heta vyklikała bunt1

Sotni luksavych aŭto stajać u čarzie na mytni pad Minskam7

«Biełavija» pradaje apošni kanadski samalot sa svajho avijaparku3

«Hetaja kraina prachodzić praź piekła». Tramp sustreŭsia ź Zialenskim i pachvaliŭsia dobrymi adnosinami z Pucinym6

Žančynu, jakaja zmahałasia z «piedafilskim łobi», adpravili na prymusovaje lačeńnie ŭ psichbalnicu7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što viadoma pra siamju z Baranavičaŭ, u jakoj i mužu, i žoncy dali vielizarnyja terminy za «zdradu dziaržavie»11

Što viadoma pra siamju z Baranavičaŭ, u jakoj i mužu, i žoncy dali vielizarnyja terminy za «zdradu dziaržavie»

Hałoŭnaje
Usie naviny →