O, vieraščaka! Maci niekali voś ža smačna hatavała vieraščaku, ad dziadoŭ majsterstva pieraniaŭšy. Z bulbianymi blinami, mienavita blinami, vializnymi, va ŭsiu patelniu. Nažal ja nie navučyŭsia, kali mały byŭ, u toj čas kala jaje jašče, tolki smak i pamiataju. I prasnaki, chleb, inšyja vypiakańni, siamiejnyja, niepaŭtornyja, ničoha ŭžo nie pavierniecca. Byli b siostry, moža i zachavałasia b toje-sioje, a chłopcam heta nie było cikava. Heta ŭžo z časam zrazumieli, kali ničoha ŭžo nia viernieš...
Babka, vieraščaka i naliŭki: «Novaja Biełaruś» robić svoj hastrafest u troch krainach