Kultura

Staršynia Sajuza mastakoŭ raskazaŭ, kolki tvorcaŭ źjechała i čamu nie zrabili vystavy pra padziei 2020 hoda

Staršynia Biełaruskaha sajuza mastakoŭ Hleb Otčyk raspavioŭ pra «padmanutych ad niaviedańnia» tvorcaŭ, novy korpus histaryčnaha muzieja, jaki nijak nie pabudujuć, i patrebu ŭ dziaržzakazach.

Chairman of the Belarusian Union of Artists Gleb Otchyk Priedsiedatiel Biełorusskoho sojuza chudožnikov Hleb Otčik Staršynia Biełaruskaha sajuzu mastakoŭ Hleb Otčyk
Staršynia Biełaruskaha sajuza mastakoŭ Hleb Otčyk. Skryn videa BelarusOneTV / YouTube

Razmova sa staršynioj Biełaruskaha sajuza mastakoŭ Hlebam Otčykam, jaki kiruje arhanizacyjaj sa śniežnia 2019 hoda, adbyłasia ŭ prahramie «Skažiniemołči».

«Niezamiennych niama»

U 2020 hodzie ŭ Sajuzie mastakoŭ była tysiača siabroŭ. Ciapier hetaja ličba składaje 1071. Paśla padziej 2020-ha, jak śćviardžaje Otčyk, z krainy zjechała kala dziasiatka siabroŭ sajuza.

«Ja liču, što ŭ kožnaha svoj vybar, kožny idzie svajoj darohaj. U kožnaha svaje pierakanańni. Čas usio rasstavić, papoŭnić i adnimie, i abrazumić niekaha. Naša ziamla vielmi bahataja na talenty. Mahu skazać adnosna słova «niezamienny». Kali my ŭ 2018 hodzie pravodzili mižnarodny konkurs z Fłarencijskaj akademijaj mastactvaŭ (ja byŭ staršynioj žury), našy dzieci ŭziali ŭsie pieršyja miescy. Mnie prafiesar akademii skazaŭ: «U vas vialikaja budučynia. U vas vielmi talenavityja dzieci».

«I siońnia jość nievialiki pierahib»

Viadoŭca Viktoryja Papova spytała, ci jość siarod mastakoŭ tyja, chto «pa duraści zachapiŭsia padziejami 2020 hoda».

«Vielmi šmat. Ja liču, što i siońnia jość nievialiki pierahib u bok u našych mastakoŭ. Jany ludzi emacyjnyja, tvorčyja, mohuć lohka davierycca i pavieryć niekamu. Ja liču, što vielmi šmat tych, chto na emocyjach, ad niaviedańnia niejkaha byli padmanutyja. Siońnia jany atrymlivajuć niejkuju zabaronu. Ale ja liču, što tut treba ŭvažliva raźbiracca.

Kali my ciapier uvažliva pačali raźbiracca, to prosta adrazu try čałavieki, jak my zrazumieli, pamylilisia. Da kožnaha treba ŭvažliva padychodzić, bo kožny ź ich — heta ceły śviet, cełaja fiłasofija, vobraz, niepaŭtornaść».

Paźniej u razmovie staršynia Sajuza mastakoŭ adznačyć, što siońnia mastak niasie vialikuju adkaznaść.

«Kožny čałaviek, jaki dakranajecca da biełaha pałatna abo kavałka hliny i pačynaje niešta lapić, adkazvaje nie tolki za naša tvorčaje abjadnańnie, ale i za ŭsiu našu krainu».

Čamu nie było vystavy, pryśviečanaj padziejam 2020 hoda

U staršyni Sajuza mastakoŭ spytali, čamu nie zjaviłasia chacia b adna vystava, pryśviečanaja padziejam 2020 hoda.

Pa jaho słovach, takoj patreby niama, bo mastakami i tak šmat robicca dla patryjatyčnaha vychavańnia: «Mastak, jak i mastactva ŭ cełym, zrobleny tak, kab vychoŭvać pravilna, kab čałaviek ruchaŭsia, tvaryŭ. 2020 hod šmat pakazaŭ. I toje, što siońnia adbyvajecca z našym mastactvam, toje, što my viartajemsia da patryjatyčnych notak u tvorčaści… Naprykład, my pakazvali šyroki śpiektr rabot da 9 Maja (potym hetaja vystava prajšła pa haradach), dzie ŭ nas jość ludzi starejšaha pakaleńnia i moładź».

Otčyk dadaje, što akramia 2020-ha byli i inšyja padziei.

«Ja nie razumieju, navošta tyražavać zdymki, pisać toje, što tam było. Žyćcio idzie napierad, i my pavinny naadvarot davać impuls i dumać pra budučyniu».

Kali pabudujuć novy korpus dla histaryčnaha muzieja

Novy kompleks Nacyjanalnaha histaryčnaha muzieja pavinny byli pačać budavać u 2020 hodzie, ale hetaha nie adbyłosia.

Jak patłumačyŭ Otčyk, byli dyskusii adnosna miesca dla muzieja. Ale lepšaha za toje, što było pieršapačatkova abrana — nasuprać muzieja Vialikaj Ajčynnaj vajny, nie znajšłosia.

«Ja viedaju, što da abmierkavańnia hetaha pytańnia pavinny viarnucca ŭ 2024 hodzie… Ja maru, što hety prajekt realizujecca. Hety muziej pavinien być hałoŭnym muziejem našaj krainy. Roznyja faktary pieraškodzili. Spačatku niejkaje nierazumieńnie, potym niasvoječasovaść. I, jak ja razumieju, pieršačarhovym było zaviaršyć muziejny kvartał. Dumaju, jon paciahnuŭ na siabie asnoŭnuju finansavuju častku», — patłumačyŭ staršynia Sajuza mastakoŭ.

«Treba viartacca da dziaržzakazaŭ»

Staršynia Sajuza mastakoŭ ličyć, što varta viartacca da praktyki dziaržzakazaŭ.

«Taja sistema była paśpiachova realizavana, i my siońnia bačym raboty, što znachodziacca ŭ našym fondzie (da 1980-ha hoda my zakuplali ŭ našych mastakoŭ). Heta sapraŭdy važna, bo byli vialikija farmaty, uzdymalisia vielmi cikavyja temy. Siońnia navat takich farmataŭ nie ŭbačyš na vystavie.

Tamu heta nieabchodna jak pavietra. Treba viarnucca da hetaj praktyki. I my pieršyja kroki ź Ministerstvam kultury da hetaha zrabili. My płanujem prapanoŭvać temu, adbirać najlepšyja eskiznyja tvory i zatym davać damovu ci kantrakt na realizacyju».

Čytajcie jašče:

Staršynioj Biełaruskaha sajuza mastakoŭ abrany 36-hadovy Hleb Otčyk

Sajuz mastakoŭ narmalizavaŭ svoj łahatyp: heta bol

«Praduktovy hipierrealizm — toje, za što hałasuje bolšaść». Monič pra mastackija husty ŭ hramadstvie

U Biarozaŭskim rajvykankamie raskazali, čamu źniščyli manumientalnuju mazaiku kanca 1980-ch

Kamientary

Piać faktaŭ pra Natallu Piatkievič — samuju ŭpłyvovuju čynoŭnicu Biełarusi da źjaŭleńnia Kačanavaj i Ejsmant10

Piać faktaŭ pra Natallu Piatkievič — samuju ŭpłyvovuju čynoŭnicu Biełarusi da źjaŭleńnia Kačanavaj i Ejsmant

Usie naviny →
Usie naviny

IP chočuć zabaranić zajmacca luboj adukacyjnaj dziejnaściu 

Polšča i krainy Bałtyi prosiać pra abarončuju liniju na miažy z Rasijaj i Biełaruśsiu1

Krainy ES uzhadnili sankcyi ŭ dačynieńni da Biełarusi, kab zakryć samuju vialikuju ščylinu suprać Rasii3

Nočču Hruzija śviatkavała histaryčny vychad zbornaj u płej-of Jeŭra VIDEA

U Balivii vajskoŭcy ździejśnili sprobu pieravarotu. Prezident vyjšaŭ da ich1

Hałkipier zbornaj Hruzii — najlepšy bramnik hrupavoha etapu Jeŭra-2024 pa kolkaści sejvaŭ

U Minsku maładoha lejtenanta sudziać za «raspusnyja dziejańni» ŭ adnosinach da padletka4

Hruzija — Ispanija, Francyja — Bielhija — usie pary 1/8 finału

Hruzija prabiłasia ŭ 1/8 finału. I heta samaja hałoŭnaja siensacyja Jeŭra-2024 VIDEA6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Piać faktaŭ pra Natallu Piatkievič — samuju ŭpłyvovuju čynoŭnicu Biełarusi da źjaŭleńnia Kačanavaj i Ejsmant10

Piać faktaŭ pra Natallu Piatkievič — samuju ŭpłyvovuju čynoŭnicu Biełarusi da źjaŭleńnia Kačanavaj i Ejsmant

Hałoŭnaje
Usie naviny →