Indyvidualnych padpisčykaŭ na dziaržpresu, niahledziačy na adnosna nizkija košty, nie prybaŭlajecca
Indyvidualnych padpisčykaŭ na dziaržpresu, niahledziačy na adnosna nizkija košty, nie prybaŭlajecca. Choć malaŭničymi plakatami «Sovietskoj Biełoruśsii» zaviešanyja ŭsie šyby ŭ budynku hałoŭpaštamtu dy haradzkija reklamnyja tumby. Ale padpiska na dziaržaŭnuju presu — adna z hałoŭnych zadačaŭ vertykali. Čynavienstva dobra pamiataje zapaviet Lenina ab hazecie «jak kalektyŭnym arhanizataru i prapahandystu», rolu jakoha ŭ vybarčy hod ciažka pieraacanić. Tamu na što inšaje ŭ biudžetnych ustanovach hrošaj nie staje, a na padpisku zaŭsiahdy znojducca.
Ciapier čytajuć
«Mama, davaj napišam zajavu ŭ milicyju, jon mianie ŭžo dastaŭ». Maci školnika z Bresta, jaki skončyŭ žyćcio samahubstvam, raskazała pra ckavańnie syna
Kamientary